Magnus Öström sa radí medzi najuznávanejších bubeníkov vo Švédsku. Jeho unikátny štýl formoval v začiatkoch najmä rock a umelci ako Jimi Hendrix, Deep Purple, The Allman Brothers a Lynyrd Skynyrd. Z rokovej hudby prebral aj svoj jedinečný veľký set bubnov, ktorý je takmer dvakrát väčší ako bežne používaná zostava v jazze. To mu umožňuje vytvárať komplexné množstvo farieb, ktoré využíva pri kombinácii rôznych štýlov. Uznanie si získal najmä ako člen legendárneho zoskupenia Esbjörn Svensson Trio. Lídrom bol jeho kamarát z detstva. Spolu vytvorili jedinečné zoskupenie, ktoré si získalo renomé najuznávanejšej jazzovej skupiny v Škandinávii. Tragická smrť Esbjörna ho veľmi zasiahla a ovplyvnila jeho celý nasledujúci vývoj. V exkluzívnom rozhovore sa podelil s nami aj o to, ako sa s tou situáciou musel vyrovnávať a porozprával o svojej kariére a najnovšom projekte.

 

* Vaši rodičia ani nikto z rodiny neboli muzikanti. Ako ste teda skončili pri hudbe ?

 

MAGNUS ÖSTRÖM: "Popravde ani sám poriadne neviem, kedy prišiel ten moment, proste prišlo to samé. Už viackrát som sa snažil prísť na to ako to celé začalo, ale neviem nájsť korene toho, kedy som sa začal venovať hudbe."

 

* Nespomeniete si ani na to, prečo ste sa rozhodli práve pre bicie ?

MÖ: "Nepamätám si to veľmi dobre preto, lebo to bolo ešte keď som bol príliš mladý. Mama mi rozprávala, že už vo veľmi mladom veku som búchal s kefkou o poháre a podobné veci, ale neviem nájsť úplne korene toho, prečo som sa dal na hudbu. U nás doma vždy hrala nejaká hudba, asi som proste pozorne počúval a inšpirovalo ma to. Otec bol maliar, neskôr som hrával na jeho prázdne nádoby od farieb a mama ma vždy naháňala, že musím ísť do školy (smiech). Prvá nahrávka, ktorú som si kúpil bola skupina Sweet – Ballroom Blitz. Snažil som sa napodobňovať bicie na tej nahrávke a postupne som sa stále zlepšoval."

 

* Spomínali ste, že vás ovplyvnila aj hudba, čo hrávala u vás doma. Čo konkrétne ?

 

MÖ: "Najmä to boli platne populárnej hudby. Najviac sme asi počúvali tanečnú hudbu. Objavili sa však medzi platňami aj nahrávky Glen Millera, Charlie Parkera a podobné."

 

* Ktorý bubeník bol pre vás tým najväčším prvotným impulzom a inšpiráciou ?

MÖ: "Veľkým vzorom bol pre mňa samozrejme Mick Tucker zo spomínanej rockovej kapely Sweet. Môj brat počúval veľa rockovej hudby ako Deep Purple a Jimmy Hendrix Experience, takže aj Ian Paice a Mitch Mitchell boli pre mňa veľmi dôležití. Avšak najväčším míľnikom bol moment, keď som mal asi 13. rokov a ma brat zobral na koncert John McLaughlina. Vtedy hral na bicie Billy Cobham, ktorý ma absolútne odrovnal, nechápal som ako sa na bicie nástroje dá hrať takým spôsobom. Odvtedy som sa veľmi dlhú dobu orientoval najmä na jazz-rock."

 

* Počúvate teraz ešte vo svojom voľnom čase nejakú hudbu ? Na aké smery sa orientujete ?

MÖ: "Hudbu už teraz skoro vôbec nepočúvam. V období, keď som spolupracoval s E.S.T. (Esbjörn Svensson Trio) som počúval veľmi veľa hudby rôzneho druhu a snažil som sa udržať si nejaký rozhľad. Nemôžem však už povedať, že by som nejako sledoval nové veci poslednú dobu. Hudbe sa však nevyhnete niekedy počúvate aj to, čo nechcete (smiech). Jedna vec, čo mi v tomto robí veľký problém je, že už nefungujú predajne nahrávok ako kedysi. Teraz máte Spotify a tam je toho toľko, že ani neviete, kde začať, takže už je aj dosť problém držať s tým krok."

 

* Vnímate teda technológie ako Spotify negatívne ? Ako to z vášho pohľadu ovplyvnilo hudobný biznis ? Je to lepšie, či horšie ?

MÖ: "Myslím si, že je to lepšie pre mega úspešných, populárnych umelcov, pretože dostanú veľa prehratí. No na druhú stranu pre malých umelcov a menšinové žánre ako jazz je to zlé. Okrem toho spôsobilo to, že hudba je podľa mňa dnes už menej cenná. Distribúcia je jednoduchšia, je množstvo nových umelcov, ale kvalita hudby klesla. Proste mám pocit, že celková jej hodnota klesla."

 

* Myslíte si, že v jazze je už menej príležitostí a jazzový priemysel upadá ?

 

MÖ: "Určite je to náročné. Kultúra a kultúrne povedomie všeobecne už nie je tak podporované zo strany politiky ako kedysi. Politici neustále rušia dotácie a granty určené pre kultúru. V tomto zmysle sa mi to zdá čím ďalej ťažšie a ťažšie. Zo škôl však vychádza veľký počet muzikantov a kam majú ísť ? To je problém."

 

* Čo by ste označili ako za špecifiká Švédskeho jazzu ?

 

MÖ: "To je ťažko povedať, pretože prostredie, ktoré vás formuje vnímate podvedome. Najlepšie to vie vždy určiť niekto, kto je z vonku, lebo on je schopný si vytvoriť odstup. Neviem možno naše chladné zimy súvisia s tým ako hráme (smiech)."

 

* Aktuálne ste vydali nový album Parachute. Čo predchádzalo jeho vzniku a aká je hlavná myšlienka albumu ?

 

MÖ: "Bol to takmer taký istý proces ako pri tvorbe predošlého albumu. Všetko pre kapelu skladám ja. Väčšinou pritom používam klavír, ale nie som veľmi dobrý klavirista. Je to však postačujúce a ostatní členovia si to ešte potom trošku upravia a spoločne to dávame potom dokopy. Skladby rozvíjam a staviam na krátkych riffoch, ktoré si zahrám. Často je to skôr postavené viac na rytmike. Ak sa mi ten nápad páči, nahrám ho a potom si sadnem za bicie. Sám sa seba pýtam, že čo skladateľ odo mňa v tejto sklade chce, pretože už to počúvam odosobnene ušami bubeníka (smiech)."

 

* Nechávate priestor na zmeny v procese tvorby, alebo už si potom stojíte za tým, tak ako to je ?

 

MÖ: "Väčšinou, keď už s niečím prídem za kapelou, sú to silné nápady a nechcem ich veľmi meniť, ale nemôžem povedať, že je to 100% vždy rovnaké. Avšak sú to maximálne len malinké úpravy, takže skladby ostávajú prevažne nezmenené."

 

* Predošlé dva albumy vyšli vo vydavateľstve ACT a teraz ste už pod začkou Diesel. Nastalo nejaké nedorozumenie, mali ste málo slobody alebo z akých dôvodov ste zmenili vydavateľstvo ?

 

MÖ: "Začali sa nám trochu rozchádzať názory na niektoré veci a ja som zhodnotil, že bude lepšie, keď odídem, ale v konečnom dôsledku to bolo vzájomné. Pre mňa je to však skvelý pocit byť naspäť v Diesel, pretože u nich sme začínali E.S.T."

 

* Čo vás inšpirovalo pri tvorbe posledného albumu a čo sa skrýva za názvom Parachute ?

 

MÖ: "Názvy skladieb u mňa prichádzajú vždy neskôr. Keď je skladba hotová vyvoláva vo vás nejaké pocity a potom príde názov nejako sám. Na tomto albume sme vytvorili jednu skladbu, ktorá mi pripomenula, ako je hudba v mojom živote dôležitá, ako ma dokáže preniesť cez ťažké situácie a je takým mojím záchranným padákom - tak sme ju pomenovali Parachute. Od nej sme odvodili potom celý názov albumu."

 

* Je to taktiež prepojené aj s tragédiou Esbjörna ?

 

MÖ: "Áno aj. Je to už síce 8 rokov, čo sa to stalo, ale vôbec mi to tak nepríde."

 

* Ako sa človek dokáže s takým niečím vyrovnať ?

 

MÖ: "Bolo to a stále je pre mňa veľmi ťažké. Musíte sa nejako naučiť s takou stratou žiť. Nie je to jednoduché, ale každý ma nejakú svoju cestu."

 

* Ovplyvnilo to aj váš hudobný život ?

 

MÖ: "Samozrejme, zasiahlo to všetky aspekty môjho života. Dá sa povedať, že hranie s Esbjörnom bola moja profesia. Viac-menej som s nikým iným nehrával a živilo ma to, takže je to síce nevhodné to tak povedať, ale stratil som svoju prácu a všetko. Samozrejme, bol to môj najlepší kamarát od detstva, čiže o to viac ma to zasiahlo osobne. Preto som na nejaký čas aj prestal hrať."

 

* Na ako dlho ste si dali od hudby pauzu ?

 

MÖ: "Neviem, presne myslím, že to bolo asi 4-5 mesiacov, možno aj dlhšie. V skutočnosti som uvažoval dokonca nad tým, či mám pokračovať alebo nie. Bolo to náročné, človek v takej situácii prehodnocuje celý svoj život."

 

* Zmenilo to váš pohľad na hodnotu hudby vo vašom živote, keďže ste uvažovali o skončení ?

MÖ: "Na toto nemám dobru odpoveď. Nie som si istý, ale možnože aj áno."

 

* Teraz hrávate v štvorčlennom obsadení. Uvažujete, že znovu obnovíte trio s Dan Beglundom ako za čias E.S.T. ?

 

MÖ: "Uvidíme. Teraz ideme každý svojou cestou, ale hrávame spolu aktuálne v jednom projekte s názvom E.S.T. Symphony, kde pracujeme na starých kompozíciách, ktoré sme hrali s Esbjörnom, ale sú spracované spolu so symfonickým orchestrom. Je to skvelá pocta a spôsob ako nechať túto výnimočnú hudbu žiť ďalej."

 

* Ako by ste porovnali sound E.S.T. so svojim dnešným kvartetom ?

 

MÖ: "Je to dosť odlišné. V prvom rade, predtým skladal hlavne Esbjörn. Moje kvarteto ma viac elektronický sound a kompozície sú založené hlavne na rytmike."

 

* Aké sú možnosti štúdia jazzu vo Švédsku a majú mladí muzikanti dostatok príležitostí ?

MÖ: "Máme dostatok možností. U nás sú hudobné gymnázia a hudobné Univerzity a ešte máme špeciálne školy, ktoré sú medzistupeň medzi nimi. Množstvo z nich má zaradený jazzový študijný program."

 

* A aká je situácia v jazze, čo sa týka štátnych dotácii ?

 

MÖ: "Áno - je tu podpora. Máme isté fondy, o ktoré môžu žiadať kluby aj kapely. V posledných rokoch sa síce rozpočet znižoval, ale stále je to v celku dobré."

 

* Aké máte najbližšie plány do budúcnosti ?

 

MÖ: "Teraz chcem hlavne s touto kapelou koncertovať s novým albumom. Mám v hlave nejaké nové nápady, ale ešte som nezačal skladať novú hudbu. Neviem presne akým smerom sa vydať, pretože mám veľmi rád túto kapelu, ale mám aj iné nápady. Samozrejme ešte pôsobím aj v iných projektoch a teraz budeme kloncertovať s E.S.T. Symphony, takže uvidíme, čo ďalej."