Ešte v novembri minulého roku písal kolega Andrej Kellenberger vysoko pozitívnu recenziu na koncert dua jEzzSprit. Ja som sa teraz vybral na ich koncert, ale duo sa medzitým rozrástlo na kvarteto a v tejto podobe, medzitým boli ešte aj trio, hrali po prvý raz! A musím povedať, že to bolo výborné! Konečne trošku iný jazz, na aký sme zvyknutí.

Problémy so zvukom posunuli zvukovú skúšku rovno do prvej skladby koncertu! Summertime tak končil a zároveň naštartoval nielen kapelu, ale i prítomných poslucháčov. Vynikajúca atmosféra rástla každou skladbou, keď sme počuli Euphoriu Mira Zahradníka, štandard Stolen moments, pomaly krásnu Strange meeting od Bill Frisella, Ľahkosť bytia od Pavla Morochoviča a záver prvého setu patril beatlsovke Norwegian wood, vo veľmni zaujímavo-pútavej verzii.

Druhú rundu odštartoval štandard Afro blue, po ktorom nasledovala pôvodná, rýchla a energická v rytme samby Dancing eyes Mira Zahradníka. Pútavo bola interprerovaná groovovo upravená Sunny, ktorá si pamätníci pamätajú v disco verzii od Boney M. Green Dolphin street potešil najmä milovníkov latina. V druhom kole už aj poslucháči vytvorili tú pravú klubovú atmosféru a vrcholom tak logicky boli dve časti modernej skladby Pavla Morochoviča Renaissance!

Rozparádené publikum len tak nechcelo pustiť štvoricu menom jEzzSPRIT: Raphael Giller – bicie nástroje, Juraj Kalász – kontrabas, Pavel Morochovič – klavír a Miro Zahradník - gitara, z pódia a vynútilo si ešte dva prídavky. Prvým bola magická skladba vo verzii Carlosa Santanu Oye como va a kvarteto sa rozlúčilo skladbou McCoy Tynera s názvom Passion dance.

Kto prišiel - tak ten neoľutoval! Pretože dostal za večer ozaj dávku kvalitnej jazzovej hudby, s kreatívnymi nápadmi oboch protagonistov Zahradníka a Morochoviča a odchádzal plný dojmov a estetických zážitkov. Tie mu určite nedajú televízne "sračky" typu Mama ožen ma alebo Slnko, seno, slanina! Alebo máte iný názor na kvalitne a príjemne strávený večer?