Aj po takmer 40-ročnej kariére, je klavírista Jacques Loussier stále jedinečný, ťažko imúnny fenomén voči všetkým trendom!
Jeho spracovanie Bacha v jazze a jazz v Bachovi cez prismu improvizácie je unikátne. U nás na Slovensku niečo podobné dokázal iba Pavol Bodnár, ktorý sa však neobmädzil iba na klavírne trio, ale zapojil do svojho projektu nielen ďalšie nástroje a hudobníkov, ale napríklad i spevácku 9-člennú skupinu. Škoda, že Slovenský rozhlas, ktorý vlastní tieto vynikajúce nahrávky, ani len neuvažuje nad vydaním albumu z tohto projektu!
Spájanie jazzu a vážnej hudby poznáme zo začiatku minulého storočia. Ale s takou vytrvalosťou pitbulla, akú má Jacques, sa inde nestretneme. Na tomto spojení a rozvíjaní si Jacques Loussier postavil svoj image a kariéru!
Ľahkosť a genialita, precíznosť a improvizácia(napr.bubenícke sólo a imprivizácia na tému Brandenburského koncertu D-dur v podaní André Arpina, či kontrabasový improvizačný skvost od Dunoyer de Segonzaca).
Telo Jacques Loussiera už veľmi neposlúcha, zato však hlava a ruky sú rovnako šikovné a stále rýchle, ako kedysi.
So šarmom francúzskeho patriota, vtipným, ale zato veľmi krátkym a strohým moderovaním, predstavil Jacques aj dvoch francúzskych skladateľov.
Prvým z nich bol Eric Satie a toho druhého pozná hádam každý. Maurice Ravel a jeho svetoznáme Bolero, ktoré bol písané pre 150-členný symfonický orchester. „My sme iba traja, ale urobíme to najlepšie, čo sa dá“ – komentoval túto skutočnosť Jacques. Ale aj  v triu bolo Bolero kúzelné, očarujúce, plné dramatického napätia a zároveň pohľadzujúce a emotívne!
Jeden pomerne krátky prídavok dal bodku za prvým dňom. Bezprostredne po koncerte sa umelci s pokorou profesionála dali podpisovať svoje albumy pre svojich fanúškov vo vstupnej hale Wackerhalle.