Veľkolepý až honosný názov formácie, ale priznám sa, že podľa názvu mi táto skupina nehovorila nič!
A ani, keď som si názov rozmenil na drobné – Lowe Mundell, Howard Alden a Mike Magnelli. Traja swindoví gitaristi, ktorí síce majú dávno za sebou svoju mladosť, ale na svojich gitarách vykúzlili tie pravé swingové skvosty, s patričnou dávkou virtuozity, muzikality a príťažlivého nostalgického šarmu.
Mundell Lowe začínal svoju kariéru v 50. rokoch minulého storočia, preslávil sa a je známy svojím bohatým zmyslom pre harmóniu, jemným tónom a štylistickou pečaťou, ktorú vtláča na všetko, čo robí.
Mike Magnelli hrával u svetového Frank Sinatru, ale i pre neho aranžoval. Od 70-tych rokov pochodil množstvo kapiel a orchestrov, kde hrával a aranžoval.
Howard Alden je najmladší z trojice, ale kritika ho radí k najkreatívnejším gitaristom novej generácie gitaristov, ktorý balacuje medzi tradíciou a modernou svojím konkrétnym tónom v kontexte. Napísal aj hudbu k najznámejšiemu filmu Wody Allena s názvom „ Sweet and Lowdown“.
Nepočuli sme vyslovene „swingové odrhovačky“, ale citlivo zmiešanú a vyberavo dávkovanú zmes – od Bennyho Goodmana, cez Count Basieho až po Greena, či americkú baladu You.
Všetko pekne swingovalo; rytmika hrala presne to, čo mala (Stefan Weeke – kontrabas a Ernst Bier – bicie nástroje), gitaristi sa striedali v pekných, ale samozrejme uhladených sólach, všetko plynulo pekne a príjemne pomaly.
Všetkých s prehľadom veku dirigoval a usmerňoval Mundell Lowe, po jeho pravici hral sólovo viac zameraný Howard Alden, na škodu celého koncertu mu nepravideľne praskal gitarový kábel, a tretím do partie bol Mike Magnelli.
Všetko bolo fajn, čo ocenilo mierne staršie publikum vytklieskaním si troch prídavkov, avšak nič prevratné sa nedialo. A ani nič sa nedalo čakať od pánov, čo nosia nohavice tesne pod pazuchami. Bolo to "iba" láskavé priblíženie doby, keď swing bol zároveň populárnou hudbou a masovo sa naň tancovalo po celých štátoch!
Spomienka to však bola viac ako veľmi príjemná!