Rakúsky skladateľ a altsaxofonista Max Nagl pripravil vo svetovej premiére program, v ktorom sa nechal inšpirovať hudbou a osobnosťou Roberta Wyatta – zakladajúceho člena skupiny Soft Machine.
V programe nazvanom Market Rasen (v súčastnosti je na trhu aj album s rovnakým názvom) okrem Maxa hrali aj Clemens Wenger -elektrický klavír a elektronika a Herbert Pirker – bicie nástroje.
Toto trio od prvých taktov vytvorilo veľmi kompaktné, s humorom a vyhrávkami pohrávajúce sa teleso, ktoré takisto zaujímavo pracovalo s tichom, elektronikou, či miestami minimalistickým altsaxofónom.
Táto koncepcia slávila u publika úspech a prídavkov by bolo určite viac, ale pre nedostatok času nie iba dva.
Americký Ahleuchatistas – Shane Perlowin – elektrická gitara, Darek Poteat – basgitara a Sean Dail – bicie nástroje – to bola rocková hudba s punkovým nasadením a odkazom Captaina Beefheartsa. Ale veľmi zlým. Ani angažovaná tvorba skladieb Lament for Bhopal, či Remember Rumsfeld at Abu Ghraib ma nezachránila od pocitu, že toto bol dramaturgický prešľap ako hrom a zbytočne vyhodené peniaze von oknom!