Posledné dve kapely, posledná recenzia!
Neznámy Matt Marshak, priznám sa príjemne prekvapil! Nie však tak, že by som nevedel, čí som, ale tým, že som očakával väčší bubble gum (po počúvaní niekoľkých ukážok na jeho web stránke)!
Predviedol príjemnú zmes rock and rollu, country a blues a tak sme ho mohli kľudne zabaliť do pop-jazzového hávu. Jeho sóla neboli oslnivé, ale nenáročne príjemné. Zato však jeho kapela – nič moc, až na basistu Kennyho Harrisa. A Mattov brat sedel za bicími iba preto, že o tom rozhodla rodinná rada!
Záver festivalu patril popovému Matt Biancu. V 80.rokoch, keď začínali, ich hudba bola marketingovo označená za new jazz.
Nebudem teraz a tu rozoberať, čo jazz je a nie je. Ale po kapelách ako Level 42, či spomínané Matt Bianco, ma už neprekvapí, keď na jazzáky príde hocikto. Tu ide o zábavu a nie o hudbu.
Hudbu jazzovú na jazzovom festivale. Otázok je mnoho. Ale o tom inokedy, či lepšie povedané nabudúce.