Tí, ktorí si prišli v sobotu vypočuť poriadny jazz, sa dočkali!
Ale až tretia kapela v poradí – Ignacio Berroa Quartet - dala jazzovým dňom tú správnu príchuť.
Ignacio Berroa, kubánsky rodák prišiel aj so svojím kvartetom po prvý krát na Slovensko v rámci svojej malej európskej tour a ukázal, čo to je, keď spolu hrajú štyria profesionálni jazzmani.
Klavirista David Siegel z Floridy, saxofonista Felipe Lamoglia, kontrabasista Carlos Del Puerto a Ignacio Berroa sú hudobníci, ktorí si perfektene rozumejú. Absolútne presná rytmika dodáva tejto kapele neobyčajne originálny a profesionálny výraz - musím vyzdvihnúť spoluprácu kontrabasistu Carlosa Del Puerta s Ignaciom, hlavne v sólových pasážach, ktoré boli v šialených tempách.
Saxofonista Felipe Lamoglia, ktorý hral spočiatku na tenorsaxofóne a potom ho vymenil za sopránový saxofón, predviedol najprv krátke, ale stopercentné sóla. V poslednej skladbe sa ukázal najmä klavirista David Siegel, ktorý má veľmi dobré harmonické cítenie, späté práve s afrokubánskym jazzom. Aj vďaka jeho hre mi išli po chrbte zimomriavky. Posledná skladbe s názvom Nothing Personal bola absolútnym bombónikom tohto koncertu, pre mňa celého sobotňajšieho večera.
Včerajší koncert venoval leader skupiny svojmu dlhoročnému spolupracovníkovi a veľkému priateľovi Dizzy Gillespiemu k jeho nedožitým 89. narodeninám.
Ignacio Berroa sa narodil v Havane na Kube a v roku 1980 – to mal Ignacio 27 rokov - emigroval do New Yorku. Tam dostal ihneď ponuku práve od Dizzyho, s ktorým potom hrával ďalších desať rokov. Jeho svetové renomé je vynikajúce, nečudo, veď dvadsaťšesťrokov spolupracoval s najväčšími jazzmanmi ako: McCoy Tyner, Chick Corea, Freddie Hubbard, Jackie McLean…
Ignacio Berroa pracuje aj na vlastných samostatných projektoch, jeho debut s názvom Codes prišiel však až v tomto roku.
Škoda, že na tohtoročných Bratislavských jazzových dňoch je tak málo dobrých, resp. vôbec jazzových kapiel, ako je napríklad táto!
Dúfam, že sa dramaturgia festivalu nabudúce polepší.
Sobotňajšie koncerty uzavrela francúzska nujazzová skupina No Jazz v zložení: Philippe Balatier – klávesy a computer; Philippe Sellam – altsaxofón, Pascal Reva – bicie a gitara, Guillaume Poncelet – trúbka a klávesy a Samir Ben Rahma – DJ.
Ako býva zvykom, na záver dňa prišla show v podaní skupiny No Jazz, ktorej členovia boli oblečení v krikľavých róbach, synchrónne tancovali, …. Elektronické efekty, gramofóny a počítač spravili ,,diskotéku,” ktorej sa diváci celkom potešili. Myslím si však že skupina No Jazz nemá s jazzom veľa spoločného a dúfam, že sa jazz nebude v budúcnosti uberať takouto cestou!