Prvé ortodoxnejšie vystúpenie prvého večera bol nepochybne The Kenny Garrett Quartet z USA. V zložení Kenny Garrett – altsaxofón a sopránsaxofón, Benito Gonzalez- klavír a klávesy, Jamire Williams – bicie násroje a Kris Funn – kontrabas, dokázalo toto kvarteto neobyčajne zaujať a strhnúť celé publikum.
Na ich koncerte bolo cítiť obrovskú energiu, hneď na úvod spustili ,,ťažký psycho jazz“ v ktorom, priznám sa, som sa nevedel zorientovať. Žiadna harmónia, veľmi rýchle saxofónové sóla, rýchle tempo... Ale našťastie hneď potom prišiel jazz viac ladený do funky, melodickejšie línie. Kenny Garrett a jeho Quartet je naozaj všestranná skupina, so šialených harmónií vie ,,prepnúť“ na jemný pop blues, keď Kenny vezme do rúk sopránsaxofón a rozburácané publikum vie dostať do absolútnej pohody.
Všestrannosť skupiny doplnil rap Kennyho a na záver vystúpenia naučil publikum veľmi chytľavú melódiu skladby Happy People z albumu Happy People z roku 2002, ktorého producentom bol Marcus Miller. Melódiu opakovali tak dlho, až sa mi to zdalo byť trápne, ale pokiaľ sa publikum zabáva, všetko je v poriadku.
Škoda iba zvukárskych kúskov – pískanie a spätné väzby, ktoré neustriehol pán zvukár!
Kenny Garrett spolupracoval s mnohými špičkovými jazzmanmi, najvýraznejšia je niekoľkoročná spolupráca s Milesom Davisom v posledných rokoch života. Jeho kariéra sa začala v Detroite, ako 20-ročný sa presťahoval sa do New Yorku. Z ďalších hráčov, z ktorými spolupracoval, spomeňme aspoň takých, ako: Ron Carter, John Scofield, Woody Shaw či Freddie Hubbard. Kenny Garrett vydáva sólové albumy od roku 1984 a na svojom konte ich má štrnásť, vrátane toho najčerstvejšieho spred mesiaca s názvom Beyond The Wall.
Záver piatkového večera patril jednému z najväčších svetových hudobníkov.
Skladateľ, basgitarista a spevák Richard Bona, ktorý na Slovensko pricestoval so svojou šesťčlennou kapelou (Richard Bona – basgitara a spev, Etienne Stadwijk – klávesové nástroje, Ernesto Simpson – bicie nástroje, Samuel Torres – perkusie, John Caban – gitara a Taylor Haskins – trúbka) potešil slovenské publikum, ktoré sa naňho tešilo najviac. Richard Bona, ktorý spolupracoval s hudobníkmi ako Mike Stern, George Benson, Bobby Mc Ferrin, Didier Lockwood, vydal doteraz päť sólových albumov. Okrem toho bol členom Pat Metheny Group ako perkusionista a vokalista. Je to mimoriadne nadaný hudobník, hlavne čo sa týka spojenia basgitara a spev.
Celý jeho koncert sa niesol v zmesi afropopu , latiny, funku a aj jazzu, ktorého bolo však najmenej!. V úvode vystúpenia zahrala skupina romantickú africkú baladu s jemným hlasom Richarda, potom nasledovali jeho ,,afroštandardky“. Mne sa osobne páčilo jeho sólo na basgitare, do ktorého on spieval druhý hlas a popri tom vydával zaujímavé zvuky, akoby niekto naháňal malého vtáčika a potom ho zožral.
Jeho koncert bol akousi prechádzkou z Afriky, cez Brazíliu až do Spojených štátov. Publikum bolo absolútne nadšené, potlesk neutíchal a na konci musela skupina zahrať viacero prídavkov. Koncert trval zhruba do pol druhej v noci, dnes nás čaká ďalší deň festivalu plný dobrej jazzovej muziky.