Od roku 1975, keď asi stovka bratislavských jazzových nadšencov založila Jazzový krúžok pri Centrálnom vysokoškolskom klube (legendárne Véčko) a v tom istom roku sa jeho členovia odhodlali zorganizovať jazzový festival, ubehlo už 32 rokov.
Na prvom ročníku vystúpilo len niekoľko česko-slovenských kapiel, jedna skupina z Poľska, jedna z NDR. Už však prvý ročník mal úspech. Odvtedy sa veľa zmenilo. Na BJD chodí omnoho viac návštevníkov a pozývané sú jazzové kapely s celého sveta. A tak je tomu aj tento rok.
32. ročník Bratislavských jazzových dní je v plnom prúde. Piatkové koncerty sú za nami a my vám prinášame tie najaktuálnejšie a najhorúcejšie správy i fotografie. Tohtoročný program je naozaj veľmi nabitý a pestrý a už včera si mohli prísť na svoje jazzoví aj nejazzoví fajnšmekri.
Festival otvorila nie slovenská, ale zahraničná kapela - česká skupina Rhythm Desperados, na čele s klaviristom a skladateľom Borisom Urbánkom. Táto skupina sa zapísala do povedomia pod názvom Tonya Graves & Her Rhythm Desperados v roku 2003, keď vznikla vďaka iniciatíve bubeníka Michala Hejnu.
Pôvodná formácia hrala rozličné skladby od Duke Ellingtona, cez Al Jarreaua, Stevie Wondera až po Stinga. Avšak po niekoľkých úspešných koncertoch sa na dva roky odmlčali a až na jar tohto roku začínajú vystupovať pod spomínaným názvom Rhythm Desperados v zložení: Boris Urbánek – klavír, Michal Žáček – sopránový saxofón, Pavel Plánka – perkusie, Michal Hejna – bicie nástroje a Zdeněk ,,Wimpy“ Tichota – basgitara.
Skupina zmenila aj repertoár, hrajú prevažne kompozície od Borisa Urbánka. Na včerajšom koncerte to boli napr. skladby 57 Avenue alebo Déja vu, ktoré boli hlavne v latino, funky a pop jazzovom štýle. Škoda iba, že celkové vyznenie pripomínalo skôr obdobie spred 20 rokov! Rhythm Desperados otvorili festival v miernom tempe (inak skladbou Joe Zawinula Birdland) a ja som mal pocit, akoby sa hráči odviazali až v poslednej skladbe.
Ako druhá sa predstavila maďarská skupina Balázs Elemér Group. (Elemér Balázs – bicie nástroje, Péter Glaser – kontrabas, András Dés – perkusie, József Balázs – klávesové nástroje, David Lamm – gitara, Gábor Winand – spev a Klára Hajdu – spev ).
Elemér Balázs je jedným z najzaujímavejších jazzových bubeníkov v Maďarsku. Pôsobí aj ako skladateľ a o jeho práci sa mimoriadne pochvalne vyjadril aj legendárny americký gitarista Pat Metheny. Doteraz vydala skupina štyri albumy, pričom práve prvý album s názvom Around the world bol vydaný na základe odporúčania Pat Methenyho. Piatkový koncert tejto kapely začal hneď z ostra, s jasným vyhradeným štýlom world music.
Gábor Winand predviedol publiku dokonalú spevácku intonáciu v šialene rýchlych sólových pasážach, napodobňujúc zvuk saxofónu. Takých dobrých spevákov nie je na svete veľa.
Ďalšou ,,atrakciou“ koncertu boli sólové pasáže bicích nástrojov. Do ,,rozhovoru“ sa zapojili Elemér Balázs na bicích a András Dés na perkusiách a potom prišlo asi 7 minútové samostatné sólo perkusionistu Andrása Désa, ktorý si vzal do rúk hrniec a napodobňoval zvuk pralesa. Takú dokonalú prstovú techniku som už dávno nepočul.
Všetko sa však iba rozbiehalo a pripravovalo na headlinerov večera!