Posledný koncert celého festivalu mi priniesol druhé veľké prekvapenie!
Prírodný úkaz, či živelná pohroma v tom dobrom slova zmysle. Nórska speváčka Solveig Slettahjell.
Spočiatku v tvorbe Solveig Slettahjell sa objavovali prvky, motívy a inšpirácie z country, jazzových štandardov, nórskej ľudovej hudby, detských piesní, ale takisto sa necháva inšpirovať hudbou Tom Waitsa, Princa a iných hviezd populárnej hudby. Neskoršie Solveig zakladá skupinu Squid, v ktorej prevládajú soul, acid-jazz a funk a hlavne jej kompozície.
Formácia Slow Motion Quintet hrá v tomto zložení: Morten Qvenild – klavír a klávesové nástroje, Sjur Miljeteig – trúbka, Mats Eilertsen – kontrabas a Per Oddvar Johansen – bicie nástroje. No a samozrejme – Solveig Slettahjell – spev.
Veľkou módou v Nórsku je teraz používanie rôznych loopov, slučiek a podobných technických vymožeností. Klavirista Morten Qvenild sa však nedal strhnúť a využíval ich účelovo a striedmo. Jedno telo – jedna duša, i tak sa dá nazvať kompaktné vystúpenie speváčky so svojou skupinou.
Oslava 50.narodenín Nils Landgrena pokračovala aj záverečným koncertom!
Začal samotný Nils a Pat Metheny Trio. Corcovado, My Funny Valentine, či Summertime odspieval Nils v pohodičke funky speváka. Neskoršie Pat s triom odpálil svoje skladby okrem iných aj My Song, či Picasso. Potom prišli veľké chvíle tenorsaxofonistu Marcus Sticklanda, ďalšieho hosťa - klaviristu Bobo Stensona a neohláseného Raul Midóna!
Raul priniesol na pódium okamžite popovú náladu, ktorá však našťastie netrvala dlho.
Celý koncert však gradoval do veľkej funky jamovačky, sála sa bavila postojačky, prídavky nenechávali na seba dlho čakať!
Výborný festival sa skončil! Smelo môžem povedať, že jazzový. A tých je dnes už pomenej!