Nedeľné popoludnie a tým aj predposledný koncert na hlavnom pódiu, začal Kenny Barron so svojím triom.
Kenny patrí k post-bopovým klaviristom, ktorý prišiel na new yorskú hudobnú scénu v 60-tych rokoch. V roku 1963 strieda Lalo Schifrina v Dizzy Gillespie Quintet, koncom dekády je očarený z bossa novy a v 80- rokoch sa dáva na sólovú dráhu.
Dnes má na svojom konte vyše 400 nahrávok, z toho viac ako 50 pod svojím vlastným menom. Kenny Barron je brilantný technik a majstrom balád, ktoré v horúcej sále neuspávali, naopak boli príjemným osviežením. Výborne mu sekundovali japonský kontrabasista Kiyoshi Kitagawa a bubeník Albert Tootie Heath. Kenny pritom nezabudol na svojho obľúbeného kolegu Abdullah Ibrahima, ktorému venoval skladbu Song For Abdullah.
Plný temperamentu a inovácií v duchu tradície je 40-ročný trubkár Terell Stafford.
McCoy Tyner o ňom povedal, že „...je jeden z najväčších hudobníkov našej doby a vynikajúci trubkár“. Ale čo iné môžeme očakávať, keď jeho mentorom bol Clark Terry, Jon Faddis jeho priateľom a Kenny Barron jeho učiteľom!
V našich krajoch je meno Terell Stafford neznáme, ale pevne verím, že o pár rokov to tak nebude! Kombinuje lyriku a melodiku s temperamentom, čím vzniká charakteristický hlas jeho nástroja v plnom nasadení. Takisto veľkým prísľubom do budúcnosti je aj tenorsaxofonista z jeho kvintetu Tim Warfield. Ako hosť sa objavil na záver koncertu klavirista Melgrew Miller.
Americký klavirista Brad Mehldau vystupoval so svojím triom už v piatok. Ale na nedeľňajšom koncerte sa k triu pripojil aj gitarista Peter Bernstein, jeden z najdiskutovanejších gitaristov jazzovej scény Veľkého jablka. K jeho učiteľom patrili Kenny Barron, Attila Zoller a Jim Hall, ktorý ho označil za jedného z najimpresívnejších mladých gitaristov.