Na prvom minuloročnom ročníku Passau Jazz Fest nebolo veľa návštevníkov – tak do dvesto.
Škoda, že ani na druhom ročníku to nebolo oveľa viac. Ale zavedenie festivalu do povedomia ľudí trvá minimálne tri roky. A ešte musí byť pekné počasie - čo nebolo po obidva ročníky!
Piatok a sobota, po tri kapely na večer a v nedeľu jazzový blšák, voľná scéna pre talenty, dixielandová skupina. A samozrejme pivko, dobré jedlá a nálada.
Po prvý raz som videl a počul hrať kontrabasistu Ali Hauranda na festivale v Karlových Varoch asi pred 15 rokmi. A keď behal vibrátorom po korpuse kontrabasu – myslel som si svoje. Svoj humor a vtip nezaprel ani teraz a navyše v prítomnosti Jiřího Stivína (altsaxofón, sopránsaxofón, flauta a píšťalky).
Kto vidí a počuje Stivína po prvý, či druhý raz – ten je učarovaný jeho šikovnosťou. Ale potom už to akosi nefunguje! Opakovaný fór totiž prestáva byť fórom.
Ale priznám sa, táto komická jazzová dvojica mala veľa svetlých momentov a ich vystúpenie bolo výborné, zakončené starou známou Dobrú noc má milá, dobrú noc.
Rakúske Paier - Preinfalk Duo som počul tiež už viackrát. Už iba nástrojové obsadenie akordeón – basklarinet je veľmi zaujímavé!
Väčšina koncertu sa niesla v pomalej, clivej až melancholickej nálade, v ktorej obidvaja protagonisti mohli naplno ukázať svoje umenie. Ale karty zamiešala šťava z Balkánu, ktorá spoločne s alpskými motívmi, či orientálnymi ornamentami a klezmerom mixovala ten správny coctail s jazzovým frázovaním!
Ozaj, viete si predstaviť v slovenskom jazze basklarinet ako sólový nástroj? Ja veru nie. A keby ste ho niekedy videli, dajte vedieť – podáme o tom správu.