Nie je veľa big bandov v Európe, ktoré fungujú a hrávajú pravidelne.
V Nemecku viem o dvoch, ktoré si vybojovali svoje miesto pod slnkom – WDR Bigband (West Deutsche Rundfunk) a NDR Bigband (Nort Deutsche Rundfunk). Prvý má sídlo v Kolíne a ten druhý v Hamburgu.
Američan Vince Mendoza je dirigent, skladateľ a aranžér, ktorý momentálne pracuje s WDR. A ako hostí si pozval niekoľko sólistov: Michael Wollny je domáci talentovaný klavirista, Peter Erskine je svetová bubenícka extratrieda
(hrával o.i. aj s Weather Report), Pat Metheny je špičkový svetový gitarista a Nils Landgren je švédsky trombonista. Títo hostia poháňali dobre rozbehnutý stroj zvaný WDR Bigband.
Spoločne s kmeňovými hráčmi vytvorili hostia kompaktný celok, vzájomne sa rešpektujúc najmä pri sólach. Nils Landgren hrá s WDR Bigbandom od januára tohto roka, keď predtým v tomto telese hral už v rokoch 1998 až 2001.
Taliansky klavirista Stefano Bollani (ročník narodenia 1972) hovorí, že „ Najradšej skočím na scénu a každý večer hrám niečo iné a tak to zostane po celý môj život, pretože každá forma rutiny prináša umeleckú smrť“.
Enrico Rava o ňom hovorí ako o fenoménovi, o skutočnom poétovi na klavíri. Stefano spoločne so svojím dánskym triom predviedol hru plnú fantázie, v dánskych ľudových piesňach, korešpondujúcu so zábavou medzi hráčmi samotnými, založenú aj na momente prekvapenia.
Ďalší klavirista večera Mulgrew Miller patrí ku generácii hudobníkov narodených v delte Mississippi, ako Wallace Roney, Steve Nelson, či Kenny Garrett. Spolupracoval s dnes už zosnulými umelcami: speváčka Betty Carter, saxofonista Woody Shaw, bubeníci Art Blakey a Tony Williams.
Mulgrew zachytil stopu tradície blues, gospelu a rhythm and blues v rodnom regióne, ktorú neskoršie rozvíjal už ako straight ahead klavirista s brilantnou technikou a svojským štýlom.
Vyše 400 nahrávaní albumov ho radí ako majstra medzi tradíciou a modernou a stál pri debutových albumoch Branforda Marsalisa a Nicolasa Paytona, či vynikajúcich speváčok Betty Carter, Dianne Reeves alebo Cassandry Wilson.
Ako hosť vystúpil taliansky saxofonista Stefano di Battista, ktorý výborne zapadol do lyrického konceptu Melgrewa a dal mu ešte plnší rozmer.