Dlhé roky bol akordeón v jazze iba popoluškou. Nik ho nebral vážne. Ale v posledných rokoch sa svetom prehnala vlna, ktorá priniesla tomuto hudobnému nástroje nevídanú popularitu – tak ako žiadnemu inému.A takisto aj jeho juhoamerickému bratovi, ktorým je bandoneon. Z ľudového nástroja sa stal nástroj koncertných pódií, z ľudovky cez world music až po jazz vyrástol do sólového nastroja svetového významu. A v roku 1950 vo francúzskom meste Cannes narodený Richard Galliano mu v tejto popularizácii výdatne pomohol!

Musette, valčík, tango – to sú klasické elementy swingujúceho jazzu, bez ktorých sa akordeón nezaobíde a s ktorými pracuje aj Richard Galliano na svojom hudobnom melange. Akoby sa pomyselne pridávali Stéphane Grappelli a Django Reinhardt a spoločne hrali v Hot Clube De France. Gallianovo Musette Neuve alebo Piazollove Tango Nuevo. Je to jedno, pretože všade tam hrá akordeón hlavnú úlohu. Gallianov Tangaria Quartet mieša tóny akordeónu s huslami a kontrabasom, ktoré podporujú perkusie. Neobvyklé inštrumentárium ešte viac otvára uši a srdcia poslucháčom. Inak tomu nebolo ani v Burghausene, pretože vďačné publikum bolo namäkko a vynútilo si až 4 prídavky! Strhla ho sólová hra Richarda Galliana a aj hra Tangaria Quartetu.