Myslím si, že osobitne predstavovať týchto dvoch velikánov svetového jazzu netreba!
Ostatný album Miroslava Vitousa s názvom Universal Syncopations z vydavateľstva ECM s hviezdnym obsadením: Vitous, Garbarek, Corea, McLaughlin a DeJohnette dáva Miroslavovi dostatok priestoru, aby ho modifikoval v akejkoľvej zostave na pódiu a s kýmkoľvek.
Do partie si tentoraz vybral skladateľa a gitaristu John Abercrombieho, ktorého sme počuli aj na Bratislavských jazzových dňoch 1987.
Môj celkový dojem z koncertu bol trošku rozpačitý, najmä čo sa týka výkonu Johna. Pôsobil unaveným dojmom, bez chuti a zápachu! Jeho pomerne jednotvárna hra začala nudiť a párkrát som sa pristihol, že zívam! A to je neklamný znak, že niečo nie je v poriadku.
John svojím bezkrvým výkonom ťahal so sebou dolu aj Miroslava, ktorý však statočne bojoval až do konca koncertu.
Tomu večeru chýbala pestrosť, vzrušenie z nápadu, z hudby a zo života!