Michael Wollny & Tamar Halperin: Michael Wollny – klavír, Tamar Halperin – čembalo a Hanno Busch – gitara

[em]: Michael Wollny – klavír, Eva Kruse – kontrabas a Eric Schaefer – bicie

THE NILS: Nils Landgren – trombón, Nils Berg – saxofón, flauta a basklarinet, Nils Wülker – trúbka, Nils Wogram – trombón, Michael Wollny – klavír, Lars Da-Niels-Son – kontrabas a Wolfgang Haffner – bicie nástroje.

Záverečný deň festivalu Jazz Baltica 2010 sa niesol v pokojnejšom duchu ako dva predošlé, čo naznačovalo viacero komorných projektov: poludňajší tandem Dave Holland-McCoy Tyner, objavná konverzácia Edmara Castanedu s Joem Lockem, duo rezidenčného umelca Michela Wollneho s čembalistkou Tamar Halperin alebo „štvorica trií“: FLY Marka Turnera, [em] Michela Wollneho, trio nemeckého bubeníka Wolfganga Haffnera a pozoruhodná trojica Steve Swallow, Ohad Talmor a Adam Nussbaum.

Nechápavosť nad tým, prečo je Michael Wollny obrovskou hviezdou na nemeckom (jazzovom?) trhu som vyjadril v reporte z projektu ELECTRONIC MOODS, na ktorom sa tento klavirista zúčastnil. Mimochodom ako rezidenčný umelec festivalu dostal Wollny v priebehu jazzového víkendu priestor celkovo šesťkrát (The JazzBaltica Jubilee Ensemble, Nils Landgren – Michael Wollny Duo, Electronic Moods, Michael Wollny & Tamar Halperin, [em] a THE NILS).
Duo s pohľadnou čembalistkou Tamar Halperin a hosťujúcim gitaristom Hannom Buschom predstavilo kompozície z ich jediného albumu Wunderkammer. Miestami zaujímavé repetitívne obrazce by sa snáď uplatnili ako scénická hudba, ale sledovať ich hodinu na veľkom koncertnom pódiu bolo fádnym. O to viac som bol zvedavý na klavírne trio [em], ktoré nemeckí kritici ospevujú chválou. Pravdou ostáva, že Wollny zachádza expresivitou svojej klavírnej hry za hranice všedných možností, na strane druhej badať istú snahu vyrovnať sa svojmu (žiaľ už minulému) rivalovi, omnoho nápaditejšiemu klaviristovi Esbjornovi Svenssonovi. Čestne však priznávam, že som vydržal len niekoľko skladieb triového zápolenia, pretože nevýrazné ostináta kontrabasistky Evy Kruse a bigbítové bicie Erica Schaefera ma na rozdiel od skandujúceho obecenstva vôbec neoslovili.

Naopak prekvapil nadupaný projekt THE NILS, ktorým sa aktuálny (ostáva dúfať, že nie posledný) ročník Jazz Baltica uzavrel. Bizarnosť spočívajúca v myšlienke zozbierať muzikantov s rovnakým menom Nils vypálila neočakávane dobre. Aj keď sa väčšina projektov ináč vynikajúceho trombonistu Nilsa Landgrena zvrhne do lacnej funkovej tancovačky (spomínate na Funky Abba v rámci Bratislavských jazzových dní 2005?), tento umelec predložil jasnú koncepciu a nápadité aranžmány štyroch dychov (výbornými boli prebublávajúci basklarinet Nilsa Berga a priebojnosť trúbkara Nilsa Wülkera). To najlepšie, čo som však od Landgrena (ďalšieho rezidenčného umelca festivalu) zažil sa odohralo noc predtým počas spontánneho polnočného chilloutu, keď na zámockých schodoch improvizoval s kontrabasistom Larsom Danielssonom a vibrafonistom Christopherom Dellom, nadväzujúc na starší projekt Salzau Music on the Water.

Nad festivalom Jazz Baltica 2011 visí hrozba Damoklovho meča. Finančná kríza dospela k tomu, že samospráva kraja Schleswig-Holstein (ktorej nádherný zámocký areál patrí) ho ponúka na predaj. Ťažko odhadnúť, či bude potenciálny majiteľ zdieľať nadšenie fanúšikov festivalu s výbornou značkou, tradíciou a renomé, alebo či premení salzauský areál na lukratívne kongresové centrum... Petíciu za záchranu festivalu podpísali osobnosti ako Ornette Coleman, Maria Schneider, Pat Metheny, Chick Corea, Sting, Dave Holland a mnohí ďalší, ktorých atmosféra tohoto vynikajúceho podujatia uchvátila. Ostáva len dúfať, že sa do Salzau vrátime aj o rok...