JAZZ BALTICA 2010 – EDMAR CASTANEDA & JOE LOCKE DUO !!!
4. júl 2010, JazzBaltica festival, Salzau, Nemecko
29.07.2010
Edmar Castaneda – kolumbijská harfa a harfa, Joe Locke – vibrafón a Andrea Tierra – spev
Komorný koncert kolumbijského hráča na harfe Edmara Castanedu a vibrafonistu Joe Lockeho patril k najväčším prekvapeniam tohoročného festivalu Jazz Baltica. Teda minimálne pre tých, ktorí na minulom ročníku nestihli smršť Castanedovho tria s perkusionistom Davidom Sillimanom a trombonistom Marshallom Gilkesom (s nimi a hosťujúcimi Johnom Scofieldom a Joe Lockem nahral Castaneda svoj debutový album Entre Cuerdas).
Mená Castanedu a Lockeho rezonujú v poslednom období v prestížnych anketách. Joe Locke (1959) je víťazom niekoľkých ročníkov Jazz Journalists
Awards, v Critics Pool časopisu Down Beat sa umiestňuje hneď za kolegami Garym Burtonom, Bobbym Hutchersonom a Stefonom Harrisom. Rodák z Bogoty Edmar Castaneda (1978) zvíťazil v minulom roku v Critics Poll magazínu Down Beat ako Rising Star v kategórii rozličných nástrojov a tento rok s prehľadom zvíťazil na 14. ročníku Jazz Journalists Association (v kategórii raritných nástrojov porazil známejších konkurentov – hráča na banjo Bélu Flecka a hráča na ústnu harmoniku Grégoire Mareta).
Obaja umelci si získali festivalové publikum už v minulom roku: Locke prostredníctvom novátorského hudobného divadla Percussion Discussion, v rámci ktorého konfrontoval
niekoľkých perkusionistov s excelujúcim stepárom (!) Mauricem Chestnutom. Ešte väčšmi však prekvapil harfista prepájajúci vo svojej inovatívnej hre prvky pôvodnej kolumbijskej, venezuelskej a argentínskej hudby s jazzom.
Castanedova unikátnosť bola ústredným motívom aktuálneho dua a generačne starší Locke sa o mladom Kolumbijčanovi vyjaroval v superlatívoch. Opäť sme na Jazz Baltica sledovali novátora, ktorý „nejazzový“ nástroj povýšil na zvukový i obrazový zážitok s nepredstaviteľne širokým a plnofarebným výrazovým spektrom. Bleskurýchle harfistove staccata v oktávach, ktoré evokovali hru klavírnych majstrov latinskoamerickej proveniencie,
kontrastovali so zahmlenou zvonivosťou Lockeho vibrafónu. V sólovom bloku ponúkol Castaneda podobne ako pred rokom premeditovanú impresiu Jesus de Nazareth venovanú milujúcej manželke a speváčke Andrei Tierre (tá sa svojim hlasom pridala v záverečnej skladbe k obom umelcom napriek tomu, že bola v ôsmom mesiaci tehotenstva).
Diskusia
|