Michael Wollny – klavír, Guy Sternberg – elektronika a Barbara Buchholz – theremin.

Projekt s názvom Electronics Moods, ktorý uzatváral sobotňajšie dianie na Malej scéne bol zrejme „najúletovejším“ koncertom aktuálneho ročníka Jazz Baltica. Nevyrovnal sa ani kurióznemu nedeľnému projektu „The NILS“, v ktorom sa na pódiu stretli severskí muzikanti – Nilsovia (trombonisti Nils Landgren a Nils Wogram, klarinetista Nils Berg, trubkár Nils Wülker) s klaviristom Michaelom Wollnym, kontrabasistom Larsom Da-Niels-Sonom a bubeníkom Wolfgangom “Nisse“ Haffnerom. Idea oboch koncertov pochádzala samozrejme od umeleckého riaditeľa Reiniera Haarmana, ktorý v posledných rokoch takto podnietil viacero zaujímavých projektov.

Komorný priestor a nočná nálada hostili poslucháčov a snažili sa ich presvedčiť, že aj v nástrojovej konštelácii klavír – theremin – elektronika možno tvorivo komunikovať. Ústredným bol samozrejme klavír tohoročného rezidenčného umelca Michaela Wollneho, ktorého v Nemecku považujú za umelca prvej triedy (nahrávacia spoločnosť ACT Records vynakladá na jeho albumy naozaj masívnu kampaň a treba dodať, že s veľkým úspechom). Jazzovej esencie je však vo Wollneho prejave skutočne ako šafránu, keďže tento umelec osciluje medzi Novou hudbou, experimentom, minimal music, new age...

Medzi trojicou hudobníkov to miestami iskrilo, inšpiratívnejšie plochy striedali menej zaujímavé momenty. Koncert bol jednou z mála možností vidieť a počuť theremin v úlohe improvizujúceho nástroja. Barbara Buchholz je skutočne citlivou hudobníčkou, čo dokázala pred rokom na koncerte Jazz Big Bandu Graz (práve tento záznam z minuloročnej Baltiky Electric Poetry and Lo-Fi Cookies vyšiel prednedávnom na DVD vo vydavateľstve Intuition). Barbara reagovala na Michaelove podnety napriek tomu, že práve on na svojich spoluhráčov príliš ohľad nebral. Jeho „tlačenie dopredu“ však bolo dobré minimálne kvôli definovaniu formy a modulovaniu výslednej podoby. Guy Sternberg dokázal svojimi mašinkami premostiť elektronickú syntetickosť s prirodzenou klavírnou zvukovosťou. Podobne tvorivo využíval sampling – od svojich pódiových partnerov preberal jednotlivé motívy a pozmenený signál im vracal späť. Spoluhráči tak dostali možnosť reagovať na vlastný recyklovaný materiál. Aj takéto experimenty majú svoje miesto na jazzovom festivale, aj keď by som čosi podobné skôr čakal v rámci experimentálneho pódia Shortcuts na festivale Jazz Saalfelden.