Nedeľa patrila na festivale Jazznica 2010 Chopinovi a samozrejme jazzu. Dramaturgia pripravila projekt Jazz goes to Chopin a takýmto spôsobom si uctila 200 ročné výročie od narodenia tohoto poľského romantika. Na programe boli tri čísla, ktoré sa viac alebo menej obtreli o klasickú Chopinovu tvorbu.

Ako prvý vystúpil Ondrej Krajňák, ktorý si pripravil krátky sólo program. Na klavíri začal Chopinovym nokturnom, ktoré pretavil do improvizácie a pri improvizácii nakoniec zotrval až do záveru svojho vystúpenia. Krajňák vsadil na momentálnu dispozíciu a bolo na ňom vidieť veľké sústredenie. Predsa len sadnúť si za klavír a improvizovať nie je jednoduchá vec. Nepomôžem si, ale v jeho hre som počul určitú inšpiráciu Keith Jarrettom. Pri ostinátnych figúrach sa mi vynorili kúsky z "Köln Concert" alebo pri avantgardných pasážach ma hneď napadol Jarrettov koncert z Tokya 2006. Isté paralely by sa našli, ale to nie je až tak podstatné. Podstatou je, že sa vôbec nejaký slovenský klavirista podujal na takúto úlohu a vytvoril svoj program z improvizácii. Aké náročné to vlastne je, sa poslucháči mohli presvedčiť keď prechádzajúce auto prerušilo Ondrejovi tok inšpirácie a on ukončil svoje hranie. Koncert trval len niečo cez vyše pol hodiny, ale aj napriek tomu ho hodnotím pozitívne. Už len nájsť odvahu na niečo také mi je sympatické.

Hneď po Ondrejovi Krajňákovi sa predstavila Nataliya Lebedeva so svojim triom (ktorí vystúpili aj o deň skôr s vlastným programom). Začali Nukturnom cis moll, ktoré odohrali v triu. Spoločne s basgitaristom Konstantinom Iónenkom a bubeníkom Alik Fantajevom, ktorý rytmizoval len rukami, bol tento klasický kus zvládnutý obstojne. Bál som sa, že by to mohlo skĺznuť do nevkusu, ale nestalo sa tak. Ďalej sa pokračovalo v chopinovych mazúrkach, ktoré zazneli raz s menšími alebo väčšími obmenami, spoločne s priestorom na improvizácie. Toto trio, predvádzajúce zjazzované Chopinove diela vo mne zanechalo len indiferentný dojem.

Záver nedeľného dňa a celého festivalu patri poľskému duu Krzysztof Dys - klavír a Maciej Kocin Kocinski - soprán a altsaxofón. Títo dvaja páni predviedli snáď najkonzistentnejšie vystúpenie celého festivalu. Vysoko vyzdvihnem, že dokázali vkusne zakomponovať Chopinove diela do vlastných skladieb. Prelínanie jazzu a klasiky nebolo náhle, ale postupné a znelo to veľmi prirodzene. Neškatuľkovali sa a namiešali mix rôznych štýlov. Asi najväčším, ale príjemným šokom bolo pustenie samplov, ostinátnych groovov basy a bicej súpravy. Do toho sa potom obaja vyšantili. Toto akési vyvrcholenie bolo dopredu premyslené a pripravené, čím poslucháč nemal dojem neestetického skoku. Či už ide o celkový zvuk, alebo jemné farebné odtiene, obaja hľadali rovnováhu medzi melódiou, harmóniou, emóciami a virtuozitou. Na druhej strane ale nechávajú priestor aj pre náhodné prvky, ako bolo vidieť pri práci so samplami. Prejavil sa ich kreatívny potenciál a bezprostrednosť pri hraní. Pre mňa to bol naozaj dobrý záver festivalu a vystúpenie, ktoré bavilo a zaujalo. Dovidenia na Jazznici 2011!