Úvodný koncert 39.ročníka festivalu Jazzwoche Burghausen 2008 patril ozaj súčasnej svetovej hviezde! Bol to skladateľ a klavirista Brad Mehldau a jeho trio.
Brad Mehldau v súčasnosti stojí v jednom šíku na piedestály s kolegami ako: Herbie Hancock, Chick Corea, Keith Jarrett. Jeho trio stojí medzi romantickými baladami a hlboko precítenými vlastnými pohľadmi na súčasný jazz cez hľadáčik jazzovej tradície.
Brad nám ukázal zákutia svojho výsostne introvertného sveta, kde nám dal možnosť nahliadnuť, avšak bez aktívnej emočnej pomoci. Hneď na začiatku konferanciér oznámil, že je akýkoľvek zákaz fotografovania počas koncertu! Hoci z tlačového strediska sme mali informáciu, že fotiť sa môže iba počas prvej skladby a samozrejme, že bez blesku. Fotografi zostali ako zarazení a nechápavo sa po sebe navzájom pozerali. Samozrejme, že našli sa aj takí, ktorí fotili počas hlučnejších pasáží a keď mal Brad zavreté oči. Ale dlho to netrvalo a majster odhlalil tento úskok! A pritom sa všetko dalo vyriešiť piatimi minútami prvej skladby, kedy by majster prižmúril obe oči a fotografi by boli tiež spokojní, ako to v Bratislave vyriešil Chick Corea.
Brad Mehldau opäť potvrdil povesť jedného z najpríšernejšie sa obliekajúcich jazzmanov na pódiu! Priznám sa, tieto veci inak vôbec nesledujem, ale u Brada mi to udiera do očí stále, keď sa s ním stretnem. Bledo-hnedá košela, ktorá mu bola mierne malá, tmovohnedé tesilové nohavice, akoby po otcovi, čierne ponožky a hnedé mokasíny. Ale všetky tieto nedostatky vyvážil svojou hudbou, ktorá dokázala vypredať prvý festivalový večer.
Brad Mehldau pracuje vyše dvoch rokov s jednou z najlepších jazzových rytmík sveta: Larry Grenadier – kontrabas a Jeff Ballard – bicie nástroje. Tento vysoko spoľahlivý tandem mu dáva dostatok priestoru na svoje sebarealizáciu, kde Brad najmä v baladách podniká zaujímavé výlety, mierne narúša až hypnotickú monotónnosť a núti poslucháča k ostražitosti pred nechceným spánkom. V baladách je sila Brada Mehldaua! Je tu viac kreatívny, impulzívny, prekvapivý a výrazný.
Prídavok si najviac vychutnali fotografi, ktorí fotili o dušu. To už majster mal po koncerte a bol k nim zhovievavý.