Francúzska klavírna ikona Martial Solal zavítal do Viersenu ako pandant oproti americkému klaviristovi McCoy Tynerovi. Prišiel aj so svojím triom, ktoré dopĺňali jednovaječné dvojičky – bratia Moutinovci. Francois hrá na kontrabase a Louis na bicích nástrojoch. Túto rytmickú bratskú dvojicu som videl a počul v rámci ich kvarteta a musím povedať, že teraz sa držali pekne skrátka! Ich hra je inak veľmi dynamická, výbušná, nabitá nasedením a energiou, a kreatívna. S nimi poslucháč prechádza doteraz neobjavenými svetmi.
Martial Solal sa narodil v roku 1927 v Alžírsku a patrí k starej dobrej Európe. Od roku 1950 tvorí v Paríži, kam sa aj presťahoval. V 50-tych rokoch hrával prakticky v každom parížskom klube, ktorých v tých časoch bolo požehnane. Nakoľko sem prichádzali aj americkí hudobníci, v tomto zlatom období Paríž jazzovo neustále bublal a kreatívne bol na vrchole. Martial Solal hrával so svojím triom alebo ako sideman s takými hudobníkmi, ako: Don Byas, Kenny Clarke, Chet Baker, či Sedney Bechet: Neskoršie nahrával s ďalšími, ako: Lee Konitz, Daniel Humair, Hans Koller, Attila Zoller alebo John Scofield. Od 60-tych rokov píše aj filmovú hudbu a v posledných rokoch, v jeho neuveriteľnom zrelom veku – tohto roku má krásnych 80 rokov, si „uviazal na krk“ aj big band, ktorý vedie!
Koncert Martial Solal Tria sa niesol v pokojnej atmosfére, bez mladíckej výbušnosti, v umiernenom duchu. Prevažne jeho kompozície upokojovali dnešný každodenný zhon, dávali priestor na zamyslenia, s ktorými ruka v ruke korešpondoval jeho koloratívny klavír. Bratia Moutinovci sa tomuto prispôsobili, až som mal miestami pocit, že to vôbec neboli oni.
Bez potrebného vzrušenia, ale s pocitom pokoja v duši, som vnímal celý koncert!