Nemecké duo Friend'n Fellow speváčky Constanze Friend a gitaristu Thomasa Fellowa patrilo bezpochyby k tomu najzaujímavejšiemu z tohtoročných BJD. Predviedli to, za čím väčšina z nás na jazzáky chodí: fantastickú muzikalitu, dych berúci inštrumentálny a vokálny výkon, strhujúcu a zároveň inteligentnú show, ktorá nikoho v rôznorodom publiku nenechala chladným. Thomas Fellow predviedol, prečo je nositeľom viacerých cien z čias, keď pôsobil ako koncertný gitarista klasickej hudby a prečo je profesorom a vedúcom katedry Gitara/Worldmusic na Konzervatóriu Carla Maria von Webera v Drážďanoch. Na svojej akustickej gitare hral vo fantastickom tempe naraz celú kapelu – bicie zabezpečil zápästím a lakťom a zvyškom ruky zvládol jasne čitateľnú a perfektne vymyslenú basovú linku plus harmonický sprievod. A k tomu nosnú melodickú linku. Jeho neuveriteľné technické majstrovstvo však vôbec nepôsobilo ako účelová exhibícia, bolo jednoznačne podriadené hudbe (na tejto stránke nájdete na akých nástrojoch svoje kúsky predvádzal: http://www.thomasfellow.de/equipment.html). Ďalším bonusom bolo potešenie nielen z vynikajúco frázujúceho, pružného a krásne sfarbeného černošského altu, ale aj z pohľadu na jeho veľmi príťažlivú majiteľku Constanze Friend. Repertoár bol pestrý, zaznela samba, vlastné skladby, v chytľavých jazzových úpravách zarezonovali motívy ako Black Night od Deep Purple, Ring of Fire od Johnyho Casha, či Highway to Hell od AC/DC. Po búrlivých standing ovations zaznel v poslednom prídavku hold Al Jarreauovi, ktorého mimoriadne pochvalné uznania si Friend'n Fellow veľmi vážia.
Milí usporiadatelia BJD, budeme vám vďační za viac takýchto radostných zážitkov plných života a energie a minimalizovanie počtu vyhorených zombíkov nosiacich značkové meno.