Prvou hviezdou posledného večera bol americký saxofonista Bill Evans. Mnohí si ho pamätajú ešte z roku 1996, keď vystúpil na tom istom pódiu Bratislavských jazzákov. Avšak teraz ku nám prišiel z celkom iným projektom s názvom Soulgrass, ktorý ho posúva do úplne nových rozmerov jazzovej hudby a v spojení s hudobníkmi ako: Christian Howes – husle, Ryan Cavanaugh – banjo, Dave Anderson – basgitara a Joel Rosenblatt – bicie nástroje, tak dokáže predviesť publiku, čo sa stane, keď sa v jednej formácií stretnú samí virtuózni hráči.
A naozaj! Vystúpenie Bill Evans Soulgrass sa hneď od začiatku nieslo v znamení obrovských rýchlostí, výborných prstových techník, výbornej show a celú hodinu sa kapela pretekala, kto zahrá rýchlejšie. Jazzový bluegrass – aj tak sa dá zaškatuľkovať hudba tejto kapely a má podobné črty ako napríklad Béla Fleck and Flecktones, pričom hlavnú úlohu tu v prípade Bill Evansa hrá banjo Ryan Cavanaugha, ktoré dokáže používať univerzálne. Rôzne efekty obohacujú celkový zvuk, pričom vôbec neškodia štýlovému zameraniu kapely. Aj huslista Christian Howes využíva svoje husle do poslednej kvapky, keď z nich robí rytmickú gitaru a pridáva ľudový nádych do skladieb.
Novinkou bol spev a hra na klávesoch v podaní Bill Evansa, aj keď to už podľa môjho názoru patrí viac k imidžu kapely. Či už to boli skladby ako The Other Side of Something, Easy Way Out alebo no Way to Go z najnovšieho albumu, všetky sa niesli vo veľmi podobnom, virtuóznom štýle. A možno tento fakt mohol niektorým náročnejším poslucháčom navodiť aj dojem nedynamického, účelového profesionalizmu, ktorý potláča akúkoľvek citovú hudbu. Pri toľkej virtuozite a pretekaní môže totiž ľahko divákovi ujsť niť v kompozíciach a okrem presvedčenia, že to, čo práve videl a počul bolo hráčsky dokonalé si odniesol celkom dobrý ,,kompót“. Ale reakcie publika boli nekompromisné. Prídavok a standing ovation boli jasnou odpoveďou na to, čo predviedol Bill Evans so svojou skupinou.