Večerné koncerty záverečného dňa patrili zámorským kapelám. Pod názvom Overseas Night set koncertov otvoril mladý talentovaný gitarista Gilad Hekselman, ktorý je pôvodom z Izraela, ale už dlhé roky pôsobí v Amerike. Gilad so svojim triom predviedol skvelú dávku muzikality a energie. Jeho skladby boli založené na opakujúcich sa grooveoch s jasnou harmonickou a tektonickou koncepciou. Pri výstavbe skladieb často používal looper - na nahranie jednoduchých sprievodov. Nad nimi sa dialo skutočné čaro protagonistov vo voľnej otvorenej komunikácií, v ktorej Gilad okrem vynikajúceho hudobného cítenia predviedol bravúrne technické schopnosti a nevídanú kontrolu nad svojim nástrojom. Najväčšie ťažisko skladieb bolo práve v týchto spoločných bravúrnych happeningoch.

Zoskupenie Camila Meza Quartet došlo v úplne zmenenej zostave. Možno práve to zapríčinilo priemernosť tohto vystúpenia. Samotné kompozície neboli po kompozičnej stránke ničím zvláštne. Obyčajné jazzové klišé piesne a rozsah a technické dispozície líderky v speve neboli nič viac než priemerným výkonom. Pridanou hodnotou bol exotický spev v španielskom jazyku a zaujímavé kombinovanie rôznorodých hudobných štýlov.

Jedným z pozoruhodných vystúpení zámorských kapiel bol sólový koncert fenomenálneho klaviristu Chano Dominigueza. Jeho hudba vychádza okrem jazzu z množstva iných vplyvov ako flamenco, filmová, či vážna hudba a latinsko-amerických tancov. Dominiguez má neskutočný cit pre vyváženosť svojho prejavu po všetkých stránkach - či už ide o dynamiku alebo frázovanie. Každá jeho skladba svojou osobitnou atmosférou a dramatickou a kontrastnou výstavbou rozprávala jedinečný príbeh. Umenie Chano Dominigueza neprestalo ani na chvíľu udivovať, pretože mal vždy prichystané niečo nové a poslucháč nevidel tak povediac za roh a preto bol vždy v napätí, čo sa bude diať ďalej.

Azda najlepší koncert spomedzi zámorských kapiel bolo vystúpenia tria zázračného gitaristu Julian Lagea. Jeho absolútna kontrola nad svojim nástrojom a hudobným dianím je až dych berúca. Variabilita a spôsob akým narába s hudobným výrazom nepozná hranice. Julian sa vo svojich kompozíciách často pohrával s dynamikou, kontrastom, očakávaním a expresivitou. Jeho hudobný štýl unikátne kombinuje jazz s country a blues. Julian absolútne kraľoval nad všetkými aspektami hudby a ukázal ako sa dá hrať tradične, ale zároveň veľmi moderne a na úplne inom levely. Skutočne ohromujúci koncert plný pozitívnej energie, zvratov a prekvapení.

Bodkou za celým festivalom spravil so svojou kapelou klavirista Leo Genovese. Veľmi ťažkopádna a temná hudba nepôsobila ako dobrý záver. Jeho skladby boli veľmi prekombinované a komplikované po všetkých stránkach. Predovšetkým išlo o modálnu, náročnú hudbu na počúvanie. Jeho expresivita a preexponovaný výraz miestami pôsobili ako technická prehliadka. Muzikalita na vysokej úrovni, ale tu platí, že niekedy je menej oveľa viac.