V poradí 15. ročník jazzového festivalu JazzFestBrno 2017 namiešal pestrú paletu renomovaných účinkujúcich, s pomedzi ktorých ma veľmi zaujal jeden pomerne neznámy, resp. širšej verejnosti menej známy európsky gitarista, ktorý sa tak trochu sám rozhodol žiť „mimo žiary reflektorov.“ Samozrejme mám na mysli holandského génia Jesse Van Rullera.

Koncert sa odohral v komorných priestoroch divadla Ha (Hadivadlo) v historickej časti Brna, ktorého sála trochu pripomína priestory nášho divadla Aréna. Pri&prvom pohľade na pódium tu niečo nesedelo. V konečnom dôsledku sme boli milo prekvapení, keď sme na pódiu vzhliadli viac nástrojov ako sme očakávali. Bolo to vďaka tomu, že naposlednú chvíľu zmanažovali predskokana - kapelu Inner Spaces pod vedením českej jazzmanky Štěpánky Balcarovej. Tá spolu so svojim česko-poľským obsadením (Luboš Soukup, Vít Křišťan, Jiří Slavík, Grzegorz Maslowski) predstavila ich subtílne, melodicky lyrické autorské kompozície z najnovšieho albumu - Jarní/Vernal. Štepánka je veľmi aktívna hudobníčka, ktorá vedie big band Concept Art Orchestra a jej vlastný kvartet 4STEP. Okrem toho pôsobí v avantgardnom hudobnom projekte Chord Nation Nikoly Kołodziejczyka.

Po krátkej pauze vystúpil na pódiu hlavný aktér večera. Holandský jazzový gitarista, skladateľ a pedagóg Jesse van Ruller, ktorý v roku 1995 ako prvý Európan získal prestížnu cenu Thelonious Monk Award. Jeho be-bopové majstrovstvo a zjavná nechuť prebíjať sa konkurenčným prostredím v New Yorku ho dlho radila medzi skryté hudobné poklady. Hovoria o ňom, že je gitarový básnik a tomu sa skutočne nedá oponovať. Má skvelý, mäkký tón a svojou hrou vie rozprávať nádherné príbehy. S vyznamenaním absolvoval konzervatórium v Hilversume, kde študoval u holandskej gitarovej legendy Wima Overgaauwa.

Všetky superlatívy sa potvrdili už pri prvých tónoch a frázach. Neskutočná technika a nádherne mäkký, ako keby klavírny, tón v spoločnosti výbornej rytmiky Clemensa van der Feena na kontrabase a Joosta van Schaika na bicích sa spoľahlivo dopĺňali. K dokonalému zvukovému zážitku snáď chýbal konkrétnejší tón kontrabasu a menej prierazné bicie. Väčšina skladieb z ich playlistu boli štandardy. Odzneli kompozície Joe Hendersona (napr. Izotop, Black Narcissus), Billy Strayhorna (Isfahan) a samozrejme autorské skladby Jesseho (Amsterdam). Celkový dojem z koncertu hodnotím na výbornú. Príjemne zvolený priestor, výborná organizácia, skvelý zvuk. Čo viac dodať ? Snáď len vďaka za výborný koncert.