Ako prvá vystúpila mladá izraelská speváčka Sivan Arbel so svojou kapelou. Sivan je objav z izraelského jazzového showcase festivalu a v súčasnosti pôsobí na Newyorskej hudobnej scéne, kde jej svitá na pestrú kariéru. V úvode koncertu na scénu nastúpila iba jej kapela v zostave klávesy, basgitara a bicie a vytvorili narastajúcu hlukovú stenu, ktorú rozrazila dredatá speváčka svojim nástupom na pódium. Od úvodu začala rozdávať svojim spevom a pohybom pozitívnu energiu na všetky smery. Koncert sprevádzali jazzové improvizácie, ale aj atmosferické pasáže plné emócií s náznakmi izraelskej melodiky najmä v hlase speváčky. Pri improvizácii nezaostávala ani Sivan svojimi scatovými sólami a jej vokálny prejav často skĺzaval do zaujímavého spievaného sprechgesangu na štýl Esperanza Spalding či Nai Palm z Hiatus Kaiyote.  Bolo vidno, že mladej kapele hudba chutí, sú výborne zohratí a dobre reagujú na gestá speváčky. Na koncerte zazneli  skladby z debutového albumu „Broken Lines“, ktorý vyšiel pred necelým rokom. Bol to príjemný úvod koncertného večera. 

Skupina Snarky Puppy má, zdá sa, hudobníkov na rozdávanie. Pred rokom sa na jarných jazzákoch predstavil jeden zo zakladateľov tejto kapely Cory Henry, so svojím vlastným projektom. Tento raz to bol ďalší zo zakladateľov - Bill Laurance, ktorý sa už predstavil v Bratislave pred dvoma rokmi, v rámci vystúpenia tejto mega-kapely v jesennej edícii. Britský klavirista tentoraz vystúpil v rámci turné ku fantastickému albumu "Live at Union Chapel", ktorý nahrával  naživo so sláčikovým orchestrom. Obsadenie tvorilo iba trio hudobníkov, takže sláčikové party si musel poslucháč s veľkou fantáziou iba domyslieť. Charizmatický klavirista však aj napriek absencii klavírneho krídla dokázal svoju energiu preniesť na divákov prostredníctvom svojho tria v zložení Chris Hyson - kontrabas, basgitara a Joshua Blackmore - bicie nástroje. Zaujímavým spestrením kontrabasu bolo použitie analógového basového syntezátora Moog, ktorý hojne využíva v rámci Snarky Puppy aj Michael League. Na koncerte zazneli aj skladby zo starších albumov „Flint“, „Swift“ aj „Aftersun“. Skvelý moderný jazz zdobili výborné sólové výkony hudobníkov, ktoré vyváženým spôsobom dopĺňali v podstate až klasicky znejúce klavírne témy s podtónom minimalizmu na štýl skupiny Gogo Penguin. Na záver si Bill Laurance neodpustil jedno politické stanovisko a zdôraznil, že nehlasoval za Brexit a vyjadril vieru v jednotnú Európu. Po týchto slovách už zaznela posledná a očakávaná skladba „Red Sand“.

Na záver nás čakala citujúc slová Petra Lipu "lahôdka programu“ v podobe šesťčlennej á capelly skupiny z Kuby. Na pódiu vystriedalo všetku elektroniku a hudobné nástroje iba šesť barových stoličiek, mikrofóny a vokálna show sa mohla začať. Vocal Sampling vznikli začiatkom devädesiatych rokov a na svojom konte majú päť albumov. Úvod koncertu patril tradičnej kubánskej salse a rumbe, pričom každý hudobník mal pridelené jednotlivé party. Štyria speváci sa striedali v harmonickej výplni a sólových spevoch, jeden mal na starosti basu a jeden bicie nástroje, pričom ich gestami neustále znázorňovali ako pri hre na imaginárny nástroj. Vokálna show bola spestrená synchronizovanou pohybovou performance a scénické prvky dopĺňali rôzne doplnky odevov ako klobúky, kravaty a podobne. Čoskoro prišli na rad aj vokálne cover-verzie známych skladieb ako „Every Breath You Take“ od Stinga či „Five Minutes More“ od Franka Sinatru. Počas koncertu sa snažili neustále komunikovať s publikom. Jedným z vrcholov show bolo rozdelenie publika na dva „zbory“, ktoré sa podľa gest striedali v imitovaní dychových nástrojov. Skvelé boli aj jednotlivé sólové výstupy „rytmickej sekcie“, ktorá zožala veľké ovácie od publika. Na úplný záver nesmel chýbať ich najväčší hit v podobe coveru skladby „Hotel California“ od skupiny The Eagles. Nechýbalo ani gitarové sólo, ktoré znelo naozaj realisticky aj vďaka pridanému skresleniu na hlas sólistu. Paráda!