Prvý deň po súťaži mladých talentov nasledoval koncert vychýreného poľského bubeníka Krzysztofa Dziedzica v jazzovom klube Metrum. Na koncerte predstavil svoj nový projekt Dziedzic Tempo, ktorý tak mal premiéru na poľskej scéne a album prišiel z lisovne len pár dní pred vystúpením. Jazzové kvinteto obohatené o šiesteho člena za grampofónmi, mixážnym pultom a počítačom prinieslo originálny moderný sound nasiaknutý elektronikou. Často sa objavovalo loopovanie, samplovanie či scratching a rozdrobovanie fráz umelcov v podaní DJ-ovej úpravy. Veľmi zaujímavo vyznelo miešanie free jazzu so swingom a scratchingom – akoby sa jazzová história stretávala s jazzovou modernou a tá bola ešte konfrontovaná s futuristickým štýlom. Najzaujimavejšie momenty vznikali v dialógoch Dj-a Eproma a bubeníka, kedy sa prispôsobovali jeden druhému v rytmoch a tempe. Zoskupenie predovšetkým kládlo veľký dôraz na rytmiku, melodika bola v úzadí a dominovala asymetrickosť. Občasne sa mi zdalo, že protagonisti sa až príliš nechávali uniesť efektami a rôznorodými vplyvmi. Zo začiatku to pôsobilo trochu chaoticky a neohrabane, ale neskôr sa aj ich sound upratal do ucelenejšieho výstupu, kde už sa objavovali aj melodickejšie frázy.

Druhý deň patril poľskej legende Wojtekovi Karolakovi, ktorý sa zapísal tento rok do histórie poľského jazzu získaním prestížnej ceny - Jazzový Anjel. V prvej zostave hral v zložení tria. Zoskupenie malo typický americký sound starej školy 50-tych rokov. Dominoval mainstream v štýle be bopu a hard bopu. Začiatok bol veľmi vlažný a Karolakov Hammond bolo sotva počuť. Neskôr však vystúpenie nabralo energickejší spád, čo sa odrazilo aj v sólových výstupoch a vzájomných konverzačných nuansách. Bubeník Arkadiusz Skolik zaujal pestrou rytmickou variabilitou a saxofonista Tomasz Grzegorski, známy aj na Slovensku spoluprácou huodbníkov z okolia Nothing But Swing Tria, peknými frázami na štýl Charlieho Parkera. V druhej polovici koncertu sa Karolak predstavil s Big Collective Bandom a speváckym hosťom Ewou Bem. Karolak mal na starosti všetky aranžmány a v podaní špičkového orchestra či akéhosi all stars poľskej jazzovej scény, boli bravúrne s virtuóznymi sólovými výstupmi pozaunistu a saxofonistu. Nechýbali ani klasiky ako Take The A-Train. Ewa Bem so svojim hlasom nijako obzvlášť nezaujala. Jej rozsah aj technika sotva dosahovali priemer, príčinou môžu byť už jej oslabené hlasivky.

Poslednou poľskou skupinou bol Tomek Grochot Quintet s americkým hosťom, legendárnym trúbkarom Eddie Hendersonom. Ich vystúpenie bolo spojením starej jazzovej školy s modernou. Štýlovo sa zameriavali predovšetkým na mainstream. Lyrické, melancholické témy, komplexná modálna harmónia, zaujímavé kontrapunktické témy pre dychové nástroje a virtuózne sóla zaručili skvelý zážitok z vystúpenia. Najzaujímavejšie momenty vznikali improvizovaným dvojhlasom dychových nástrojov – Eddie Henderson – trúbka a Maciej Sikala - saxofón, kde vznikali harmonicky veľmi nečakané miesta. Grochot dával skladbám veľmi živú tvár, dokonca aj v baladách, vďaka svojmu prieraznému štýlu bubnovania.

Návšteva festivalu sa uskutočnila za finančnej podpory Poľského inštitútu v Bratislave!