Na malom, či B pódiu sa odohrávajú "boje" súťažiacich kapiel, z ktorých víťaz otvára budúcoročné Bratislavské jazzové dni na hlavnom pódiu! Hrá sa cez prestávky na hlavnom pódiu, ale občas je hudba kreatívnejšia a zaujímavejšia právu tu. Na záver každého večera tu vystupuje profesionálny hosť zo zahraničia.
The Swines
Pódium mladých talentov na tohtoročnom 42.ročníku Bratislavských jazzových dní otvorilo košické jazz-rockové trio The Swines. Začiatkom roka absolvovala kapela turné po Slovensku a už po piatykrát v tomto roku sa predstavila v Bratislave. Ich jazz-rockový zvuk s prvkami bluesu pripomína gitarové projekty Joe Satrianiho či Johna Petrucciho, v ktorých má elektrická gitara rolu "rozprávača príbehu". Autorská inštrumentálna tvorba gitaristu Filipa Klukňavského je plná gitarových riffov
a spevavých melódií. Nepochybne dobre kompozične zvládnuté remeslo, navršuje virtuózna úroveň hry jednotlivých členov. Bubeník Martin Lechman svojim výrazným rockovým prejavom posúva hranice ich štýlu do tvrdších sfér, ktoré vyhovujú aj technickej hre basgitaristu Braňa Vajanského. Skupina na Jazzákoch stihla zahrať štyri skladby, v ktorých sa predviedli cez rýchle tempá boogie až po záverečnú baladu "Middle East Sunset".
Arpi Farkaš & Barbora Botošová - Ethnojazz projekt
Ako druhá kapela sa predstavila Ethnojazz Projekt Arpiho Farkaša a Barbory Botošovej. Spojenie dvoch lídrov kapely - skúseného klaviristu s mladou talentovanou huslistkou v akustickej zostave hudobníkov, sa javí ako dobrý krok. Nástrojové obsadenie kapely už veľa napovedá o pestrosti zoskupenia. Skladá sa z dvoch huslí, kontrabasu, cimbalu, akustickej gitary, klávesov a sady bicích. Fúzia jazzu a takzvanej world music - hudby rôznych kultúr, má v súčasnosti stále čo ponúknuť poslucháčom pre jej rozmanitý a nevyčerpaný potenciál. V štýlovom
prejave dominoval gypsy-jazz a latino ako aj orientálne prvky Blízkeho východu. Individuálne improvizácie jednotlivých nástrojov sa niesli vo viac-menej tradičnom duchu. Zazneli dva prekomponované aranžmány jazzových "hitov" ako „Caravan“ či „Spain“ Chicka Coreu, ako aj jedna vlastná balada. Koncert zdobil bravúrne individuálne výkony hudobníkov a dobrá súhra kapely v tempových moduláciách a náročnom gypsy up-tempe.
Robb
Ako posledný, ktorý tradične ukončuje nesúťažne profesionálny interpret, sa predstavil spevák ROBB so svojou rakúsko - americkou formáciou. Jamie Cullum sa o ňom pochvalne vyjadril možno aj preto, že spevácky prejav aj hudobné smerovanie majú obaja veľmi podobné. Tu mám na mysli popovejšie R&B / soul obdobie Jamieho Culluma, ktorý však na rozdiel od Robba hrá pri speve aj na klavíri. Robb sa predstavil v sprievode svojej rovnako mladej, energickej kapely v obsadení klávesy, elektrická gitara, bicie, basgitara. Spev dopĺňala šarmantná vokalistka. Ich vlastná tvorba je plná pozitívnej energie a spontánneho feelingu. Moderné
aranžmány, decentné podporné sample a klávesové plochy, výrazne diktované údernou a živou rytmikou, zväčša v strednom tempe. V ich hudbe sa znel mix soulového spevu, alternatívneho pop-jazzu s minimom improvizovaných vstupov, no o to viac efektných - za krátky čas svojho vystúpenia roztancoval obecenstvo. Jamie Cullum je len jeden, no zdá sa že ROBB má potenciál a schopnosť zaujať podobné obecenstvo a širšie masy poslucháčov.
Tibor Feledi
Paper Moon Trio
Je trio mladých speváčiek z orchestra Bratislava Hot Serenaders, ktoré prinieslo dobrú odľahčenú náladu hot dance music 30. - 40. rokov. Spievali slovenské, české a anglické piesne vo vlastných aranžmánoch. Postupujú štýlovo nielen v interpretácii používaním klasického bel canta a beltingovej vokálnej techniky, ale aj pri elegantnej prezentácii s dobovým oblečením a účesmi. Trohlasný spev bol podoprený
sprievodom na ukulele Barbory Žilíkovej, hraním základného basu Andrey Kružliakovej na gitare a príležitostnými sólami na husliach Juliany Šeregiovej. Vtipné slovné vstupy Andrey, rýchle veselé piesne boli také, akým hot dance music má byť – nonšalantné, zábavné a trochu nostalgicky krásne. Paper Moon Trio spievalo hity Boswell Sisters, Inky Zemánkovej – Zamilovaný čmelák, ...
ODB Trio
Hrá v obsadení organ, drum and bass a je to aj skratka pre názov kapely. Nástojčivé, intenzívne výrazné vstupy Hammond organistu Petra Jelínka v zrelej technickej dispozícii zaujmú od prvého momentu až do posledného. Soulové hammondové grify (vplyv Jimmy Smith), miešané pri zmene skladby jazzrockovými esenciami (Joe Zawinul: Birdland) sú pretkané spontánnou improvizáciou všetkých troch hudobníkov – basgitaristu Adriána Simonidesa a bubeníka Mateja Richtarčíka. Hudobníci idú prirodzenou cestou hľadania cez štandardy, avšak je tu predsa len posun, ide o štandardy z oblasti soulu, jazzrocku a fusion music. Asi nemá zmysel porovnávať ich interpretáciu s pôvodnými originálmi alebo s aranžmánmi nasledovníkov legiend
(Zawinul Legacy Band s klaviristom Scott Kinsey na BJD 2013), ktorí sú v jazzovom svete známi. Avšak hudobníci sa kvôli ďalšiemu progresu musia rozhodnúť, či budú pokračovať v tejto ceste. Ak chcú ponúknuť vykryštalizovanú koncepciu, ku ktorej Peter Jelínek nemá ďaleko, tak najmä rytmika musí prepracovať nuansy vo swingových a jazzrockových rytmoch, na základe čoho ich bude možné porovnávať s týmito métami, alebo pôjdu inou cestou.
David Gološčekin
Dostať na festival ruský jazz je dnes ťažšia úloha ako priniesť kubánsky jazz kvôli riziku, ako ich prijme publikum. Keď na hlavnom pódiu chystali svoj „tanečný“ kubánsky blok Tiempo Libre, na B pódiu začal hrať David Gološčekin so svojím sextetom. Uviedol sa hrou na krídlovke vo svojej skladbe Look of
Pandora v hard bopovom štýle, potom prešiel na elektrické husle (bez klasického korpusu) a hral sentimentálnu Stardust podobne ako Stephane Grappelli v parížskych lokáloch. Ďalšiu Gološčekinovu skladbu From Monday till Friday začali hrať v jazzrockovom štýle. Perfektne technicky a aj improvizačne vyzbrojení sólisti, klavirista Nikolaj Sizov, gitarista Gasan Bagirov spolu s Gološčekinom ukázali svoje umenie v invencii a prekvapili publikum feelingom. Prekvapenie sa znásobilo najmä pri nástupe speváčky s trojoktávovým rozsahom od kontraaltu až po soprán – Julii Kasjanovej. Neuveriteľne senzitívna speváčka, ktorá prešla od vzlykov, vzdychov, etnických
brumendo pazvukov pri speve až k veľkým dramatickým výkrikom. V ďalšej skladbe v perfektnom frázovaní a hard bopovom scate ukázala, čo všetko vie. Škoda len, že v tom čase už obecenstvo opúšťalo sálu, pretože na A pódiu sa už začínalo tancovať. Gološčekin spolu s bubeníkom Viktorom Ščerbinom hrajú jazz viac ako 50 rokov, samotný Gološčekin od roku 1963, keď založil v Leningrade svoju jazzovú kapelu. Škoda, že o jeho jazzových aktivitách nevieme viac, najmä z časov socialistického realizmu. Gološčekin je v súčasnosti riaditeľom St. Petersburg Philharmonic Jazz Ensemble, čo svedčí o významnom posune štátnej politiky v porovnaní s obdobím pred rokom 1989 pokiaľ ide o vnímanie jazzu ako hudby západnej proveniencie.
Yvetta Kajanová
Ľudové mladistvá
V tretí deň Bratislavských Jazzových dní nás na B Pódiu mladých talentov čakal posledný súťažný koncert o budúcoročné vystupovanie na Hlavnom pódiu. Kapela Ľudové mladistvá je projekt, ktorého autorom je skladateľ a klavirista Martin „Majlo“ Štefánik. V originálnom prevedení slovenských ľudových piesní vytvára fúziu moderného jazz-rocku, latina a klasickej klavírnej hudby. Podobnú polyštýlovosť možno v súčasnosti počuť u kapely Snarky Puppy, no v Ľudových Mladistvách sú doplnené o typický 4-hlasný vokál folklórnej skupiny a tradičnej kombinácii zvuku huslí a cimbalu. Tieto prvky vytvárajú nezameniteľný zvuk a príťažlivú kombináciu, ktorá vytvára elektrizujúcu atmosféru koncertov. Koncert zahájili skladbou „Páslo
dievča pávy“ iba v klavírnom triu. Za bicími sa predstavil Jakub Kačic, na basgitare Jozef Madola. Neskôr sa k nim pridali Peter Leto na cimbale, Jano Kružliak na husliach a už spomínaný vokálny ženský súbor. Ako ďalšie skladby na koncerte zazneli „Ej, padá padá rosička“ či „A ja taká čárna“. Svieže aranžmány, nepravidelné rytmy, groovujúce plochy, aranžované brejky a skvelé inštrumentálne výkony - to sú Ľudové Mladistvá, o ktorých verím že budeme ešte veľa počuť.
Luba Mason
Záverečný nesúťažný koncert na malom pódiu uzatvárala americká speváčka so slovenskými koreňmi Luba Mason. Spevácka hviezda z Broadway má za sebou vyše tridsať ročnú profesionálnu kariéru, k nám priniesla svoju hudbu, ktorú označuje ako „Mixtura“. V nej spája pop s prvkami jazzu, latina a world music. Narodila sa síce v USA, no jej rodičia pochádzajú zo Slovenska. V detstve ju najviac ovplyvnil slovenský folklór a populárna hudba. Na BJD sa predstavila so svojim dvorným producentom a vibrafonistom, ktorým je Kostaričan Felipe Fournier. Sprievodnú kapelu jej tvorila elita slovenských hudobníkov – gitara Pavol Bereza, basgitara
Michal Šimko, husle Stano Palúch a bicie Michal Fedor. Koncert zahájila famóznym sólovým spevom známej jazzovej balady „Skylark“, po ktorom nasledovali upravené verzie skladieb ako „I can see clearly now“ , „Moondance“ ale aj vlastná tvorba „Gorgeous Fool“ či skladba so slovenským textom „Motherland“. Muzikálový prejav prevažne v latino rytmoch na záver vystriedal bluegrassový remake skladby Loua Reeda.
