John Lennon, tak ako ste ho ešte nepočuli! Aj tak by sa dalo charakterizovať vystúpenie fínskeho klaviristu Iira Rantalu vo viedenskom klube Porgy & Bess. Jeden z najlepších fínskych jazzových klaviristov a fínskych jazzových hudobníkov vôbec sa rozhodol svojim najnovším albumom My Working Class Hero (2015) vzdať poctu hudbe Johna Lennona. Sólový album ponúka dvanásť Lennonových kompozícii v netradičných klavírnych aranžmánoch od Rantalu. Dôvod, prečo sa dal
na takýto „cover album“ je jednoduchý - má rad hudbu Johna Lennona, plnú výstižných odkazov a ľudia ju veľmi dobre poznajú: „Neviem prečo mám tak rád JohnaLennona. Možno práve preto, že som pochádzal z robotníckej vrstvy. Lennona som počul skôr ako čokoľvek jazzové. Jeho kompozície sú tak jednoduché, ale zároveň silné, pretože sú úprimné.“
Úprimný ako Lennonové výpovede bol aj koncert a úprimné sú aj samotné
aranžmány Rantalu, ktoré majú veľmi osobný charakter. „V jeho pesničkách je veľa trefných odkazov a empatie, ktorú aj dnes veľmi potrebujeme“. S týmito slovami otváral vystúpenie. Už hneď od samého začiatku hudba plná emócii zaplavila publikum. Energia, dôvtip, láska, smútok, lyrickosť - to všetko v tom bolo obsiahnuté. Rantalov perfektný zmysel pre kontrast a prekvapenie nedovolil poslucháčovi, aby sa nudil. V jeho aranžmánoch sa neustále niečo dialo, bola
to doslova hra neočakávaných kontrastov v rytmike, dynamike i melodike. Rovnako bohaté boli aj výrazové prostriedky, ktoré zahŕňali populárnu hudbu, jazz, blues a vážnu hudbu. Prvá skladba mala bluesový charakter. Zaujala najmä svojou improvizáciou, kde rozvíjal repetitívne riffy ponad veľmi jednoduchý dvojtaktový basový motív, ktorý pozostával len z diatonicky kráčajúceho basu nadol. V skladbe Help sa nápadito
striedala modálna reharmonizácia s rozšírenou tonalitou plnou chromatizmov. Vo vyjadrovaní bolo cítiť veľký vplyv európskych klavírnych virtuózov ako Liszt a Chopin.
Asi najznámejšia Lennonova skladba Imagine bola pre mňa svojim spracovaním vrchol večera. Na začiatku sa objavila téma v base a jednoduchý sprievod v pravej ruke v pomalom tempe. Po zopakovaní základného motívu skladba prudko zrýchlila. Na záver prišla neuveriteľne nápaditá časť, kde jedna ruka hrala dokomponovaný motív a v druhej sa objavila základná téma. Spolu vytvárali zaujímavú
bitonalitu, až začal dokomponovaný disonantný motív gradovať a celú tému doslova pohltil, akoby sa naivná imaginácia stratila. Na záver však znovu jasne zaznel základný motív Imagine. Malo to veľmi silnú výpovednú hodnotu. Nasledovala Norwegian Wood v zaujímavej kvartovej reharmonizácii. Rantala neustálym zahusťovaním sadzby zvyšoval napätie. Efektným prvkom bolo nazvučenie dupotu
nôh, pomocou ktorého sa dokázal jednoducho rytmicky sprevádzať, ale niekedy aj vytvárať zložité polyritmické pásma v spojitosti s klavírom. Nechýbali ani hity ako Woman, Happy Xmas, War Is Over a In My Life. Aranžmány boli oproti originálom melancholickejšie a častokrát mali až temný charakter. Rantala našiel ideálnu rovnováhu medzi nostalgickosťou známych melódii a dokomponovaných prvkov. Improvizácie obsahovali dôkladne rozpracované motívy a tematické referencie. Hral sa aj so samotnou formou skladieb, ktorá nie vždy
bola dodržaná.
Ozvláštnením repertoáru bola skladba venovaná pamiatke zosnulého švédskeho klaviristu Esbjörn Svenssona s názvom Tears For Esbjörn. Tragická smrť hudobníka sa podpísala na tejto melancholickej balade. Nádherná jednoduchá melodika a s jemným harmonickým sprievodom a prvkami minimalizmu vytvárali hĺbavú atmosféru a veľmi osobnú výpoveď. Na záver prišla skladba Working class
hero, kde využil tlmenie a papier medzi strunami na zvukove obohatenie klavíra. Vložený vibrujúci papier vytváral zaujímavý drapľavý zvuk. Skladba bola rytmicky a motivicky najkomplexnejšia. Rantala vytvoril pomocou klavíru a dupania až niekoľko časových pasiem, ktoré spolu urobili veľmi komplexný polyrytmus. Euforický dav si vyžiadal prídavok, v ktorom si aj všetci zaspievali skladbu All You Need Is Love. Na jej začiatku humorne uviedol anglickú hymnu, aby podporil
zotrvanie Angličanov v Európskej únii. Neuveriteľný cit v každej note, výraz, kontrast, unikátna expresia, nostalgické melódie Johna Lennona v jedinečnom prevedení v kombinácii s humorným sprievodným slovom Iira Rantalu vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru a neopakovateľný zážitok, ktorí bude v poslucháčoch ešte dlho doznievať!