Ako sa robí moderný jazz? V tvárou v tvár k všetkým možným i nemožným postrehom, treba byť: trochu populárny, trochu náročný, kvapku avantgardný, určite intelektuálny, ľuďom to servírovať zložito, byť väčší ako život a najmä hlavne byť o tomto všetkom presvedčený. S vážnym ksichtom prevalcovať svojim sonickým atakom, zhanobiť zaužívané hudobné pravidlá, zosmiešniť mainstream, urobiť ho irelevantným, ukrižovať ho na Golgote povrchnosti a zamknúť na desať západov. A ešte niečo podstatné ... jazz takéhoto druhu treba humanizovať … a presne to urobilo britské trio s trápnym názvom GoGo Penguin, ktorí sa už svojim tretím opusom stali subžánrom pre samých seba - ľahko nekorektní, hodne pridrzí, dospelácko nekompatibilní a tučne updatetovaní retro vzormi, ktoré medzi súčasnú jazzovú scénu pumpujú tony inšpirácie a úprimnej rozpustilosti. Stále to funguje na výbornú, pretože tieto fóry a pointy takí muzikanti ako bubeník Rob Turner, kontrabasista Nick Blacka a klavirista Chris Illingworth vedia využiť vo svoj prospech a svoju tvorbu dostať do absolútne coolovej pohody.

Zamrzí, že úvodné tóny „All Res“ a "uvádzacia" línia klavíru ponúka nepomerne zaujímavejší jazzík (a ostatne aj ) než keď sa do toho oprie ten šialený bubeník, ktorý každú jednu kompozíciu dostane do jednorozmernej promenády. A zatiaľ čo klavír s kontrabasom to celé ťahá vďaka svojej charizme, tak tie rockové bicie odvádzajú skladby do teritórií hlučného mainstreamu, ktorý ako keby chcel prehlušiť možných a potenciálnych súperov. Škoda toho, lebo málokedy a hlavne v dnešnej dobe sa objaví trio, ktoré má svojský charakter a aj talent na tvorbu vlastných vecí. Keby si ten „binhamovský“ bubeník zobral metličky alebo aspoň mäkké paličky a menej by do toho búšil, bolo by to naozaj famózne. Umocnené je to aj konečným mixom, kde bicie hrajú prím na úkor kontrabasu a klavíra. Vskutku prenádherné sú pasáže, keď znejú len tieto dva nástroje, poprípade len jeden z nich. Bohužiaľ takýchto častí je na albume ako šafranu a tak sa receptor musí prebíjať cez hlučný bordel bicích nástrojov, ktoré album sťahujú o dve triedy dole. Odhliadnuc od tohto neduhu je kolekcia, jazzový ľahko nadpriemerný štandard, spoľahlivo baviaci a prosiaci o ďalší priestor.