Už je to zaužívaným zvykom, že na B pódiu na záver večera vystúpi profesionálna kapela, ktorá v žiadnom prípade nereprezentuje béčkovú kvalitu. Aj 41. prvý ročník BJD nám priniesol zaujímavé tri zoskupenia z rôznych krajín Európy i zámoria, skúsených matadorov I mladú jazzovú krv.

Prvý deň uzatvárala B pódium kapela s názvom Kirk Lightsey – Paul Zauner Sextet. Ansámbel sa predstavil v takomto zložení: Kirk Lightsey – klavír
, Paul Zauner – trombón
, Mario Rom – trúbka, Klemens Pliem - saxofón, flauta
, Uli Langthaler – kontrabas a Dusan Novakov – bicie nástroje. Táto formácia je pod vedením dvoch dobre známych hudobníkov. Kirk Lightsey je americký klavirista, ktorý pôsobil vo viacerých zoskupeniach a má na svojom konte významne spolupráce s umelcami ako Gregory Porter, Yusef Lateef, Betty Carter a iní. Paul Zauner je rakúsky trombonista, ktorý si získal uznanie pre úspech so svojou prvou kapelou ITSLYF. Kapela vznikla v 90-tych rokoch v spolupráci s Franz Hacklom a je dobre známy aj na Slovensku. Vzájomná spolupráca týchto dvoch hudobníkov trvá už roky a ich spoločný melodický mainstream, so silnýmui prvkami be bopu, bol príjemný a v pohode. Vo výbornom svetle sa ukázal mladý talent rakúskej jazzovej scény trubkár Mario Rom i nestárnúci jazzový showman Kirk Lightsey.

Druhý deň bol headlinerom Daniel Čačija Quintet. Talentovaný spevák Daniel Čačija pochádza z Chorvátska, odkiaľ emigroval kvôli vojne do Frankfurtu. Tam rozvíjal svoj hudobný talent na konzervatóriu, kde doštudoval hru na klavíri. Spevu sa venoval odjakživa popri klavíri, ale bolo to až na podnet jedného z jeho učiteľov, ktorý mu otvoril oči a odvtedy nasledoval svoj hlas. Neskôr vyštudoval prestížnu jazzovú univerzitu v Grazi. Podarilo sa mu získať aj ocenenie časopisu Downbeat. Od skončenia štúdia koncertuje po všetkých významných jazzových kluboch a podujatiach a vietor ho zavial až na BJD. Predstavil sa so svojou skupinou v zložení Pol Omedes – trúbka, Mátyás Bartha – klavír, Mátyás Hofecker – basgitara, Oleg Markov – bicie nástroje. Na koncerte prezentoval svoj debut s názvom Lifeline. Inšpirácie na tomto albume boli rôznorodé, čo bolo počuť aj na samotnom vystúpení. Otváracia skladba prevzatá od súčasných raperov Jay – Z a Kayne Westa s názvom No Church in The Wild bola spracovaná v zaujímavom swingovom prevedení. Odznela aj známa klasika No Detour Aheahd, ktorá bola venovaná zosnulému spevákovi Mark Murphymu. Daniel Čačija očaril publikum svojimi vokálnymi schopnosťami a v poslednej skladbe v rýchlom tempe s názvom Exactly Like You ukázal ako mu to vynikajúco scatuje a čo všetko so svojím hlasom dokáže. Kapele to parádne swingovalo a ich repertoár sa presne hodil na toto pódium, lebo vytvoril pocit komorného a príjemného jazzového klubu.

Posledný deň nemohol zažiť lepšiu rozlúčku s divákmi ako v podobe so skvelým Jaromír Honzák Quartet-om. Teleso tvorené elitnými českými muzikantmi David Dorůžka – gitara, Vít Křišťan – klávesy, Roman Vícha – bicie nástroje a Jaromír Honzák – kontrabas. Vyhľadávaný kontrabasista a líder skupiny Jaromir Honzák pôsobí vo viacerých známych českých skupinách ako Face of the Bass, Vítek Křišťan Trio, Iva Bittová a Čikori a Bratři Ebeni. Na svojom konte má množstvo významných ocenení. Koncom 90-tych rokov sa mu podarilo získať štipendium na prestížnej Berklee College of Music. Kvarteto pod jeho vedením sa prevažne prezentuje vlastnými kompozíciami. Repertoár tvorili najmä piesne z posledného albumu s názvom Uncertainty (2014). Skladby vychádzali z súčasného jazzu. Kapela predviedla skvelý moderný sound. Fenomenálny David Dorůžka – etablovaný český gitarista, ktorý sa preslávil už ako dieťa a v 14 koncertoval s rôznymi českými osobnosťami, na koncerte vyčnieval so svojimi perfektnými sólami s jeho už dobre známym vlastným typickým rukopisom. Kapela ukázala peknú súhru a ani jeden z členov neostal v tieni. Odznelo 5 skladieb z čoho 4 pochádzali zo spomínaného albumu. Zaujímavosťou bola netradičná skladba s názvom Laika, ktorá bola venovaná prvému letu psa do vesmíru, z čoho pochádza aj jej názov. V skladbe sa muzikanti pohrali s netradičnou hudobnou expresiou, a to tak, že používali rôzne elektronické modifikácie a hluky. Išlo o hru s priestorom a časom. Set bol uzavretý pomalou skladbou Sleepy on The Bench, v ktorej zazneli krásne harmonické spoje, ktoré vytvárali priestranné plochy. V tejto sklade sa Dorůžka pohral so svojim výrazom pomocou slideru. Vystúpenie kapely bolo skvelé, a svojim výkonom absolútne presiahla rámec B pódia, ktorý im bol malý.