Francúzsky trubkár a skladateľ Eric Truffaz nie je slovenskému jazzovému publiku neznámy. Dokazuje to aj koncert v plnom bratislavskom Atelieri Babylon, ktorý sa síce neprofiluje ako jazzový klub, ale z času na čas ponúkne jazzový koncert nadštandardnej kvality, v autentickom jazzovom prostredí. Taký bol aj koncert kvarteta „francúzskeho Milesa Davisa“, ako ho v začiatkoch jeho hudobnej dráhy často označovala mainstreamová publicistika.

Absolvent Konzervatoria v Ženeve, ročník 1960 má za sebou 10 albumov pod vlastným menom a povesť jedného z najlepších jazzových trubkárov Európy. Na pódium si priviedol spoluhráčov Benoita Corboza - hráča na klávesové nástroje, elektrického basistu Marcella Giulianiho a mladého hráča na bicie nástroje Arthura Hnateka. Koncert začal skladbou v nekompromisnom päťštvrťovom rytme a priam bolo cítiť energiu, ktorá sa valila z pódia. Nad ostinátnymi basmi sa vznášala zasnená amplifikovaná trúbka, do toho výsostne súčasné bicie, ktoré chrlili dráždivé hip hopové patterny a medzitým sa pohybovali neskutočné klávesy Benoita Corboza. Pomenší klavírista s miernou nadváhou sa ukázal ako ďalšia hviezda koncertu a nevyhnutná podmienka existencie tohto kvarteta. Zvuk, ktorý dostával von zo starého dobrého elektrického klavíra značky Fender Rhodes, bol neuveriteľný. Obložený svojou krabičkovou elektrárničkou moduloval, skresľoval, predlžoval a ohýbal tóny a rytmicky fantasticky zahusťoval celkový sound kapely.

Spoľahlivo hrajúci basista Giuliani zaujal funkčnými sólami a vytváral basovými figúrami spoľahlivý spodok pre sonické kreácie Majstra kapelníka Truffaza. Ten, či pri hre s dusítkom alebo bez neho, sa prezentoval charakteristickým „truffazovským„ tónom, podľa potreby meditatívnym, inokedy agresívnym, viac menej elektricky nakresleným, ale vždy sugestívnym a veľmi emocionálnym. Zazneli skladby staršie, ale aj z posledného albumu s názvom Doni Doni, na ktorý sa už môžeme tešiť v januári 2016.

Po počiatočnom pokoji sa rozhýbalo aj obecenstvo, groovy skladieb vyslovene nútili telá do pohybu a nakoniec bez nejakej väčšej námahy Eric Truffaz publikum úspešne aj roztlieskal, čo sa na jazzovom koncerte bežne nevidí. To, čo by sa mohlo pokladať za predkrm k blížiacim sa Bratislavským jazzovým dňom sa ukázalo ako mimoriadne jedlo vynikajúcej chuti a aj s chutným repete, čím myslím výdatný prídavok, ktorý si publikum zaslúžene vytlieskalo.