K pomyselným vrcholom aktuálneho ročníka takmer trojtýždňového maratónu Jazz Fest Wien 2007 patrila prezentácia novátorskej koncepcie amerického tria organistu Johna Medeskiho, bubeníka Billyho Martina a kontrabasistu/basgitaristu Chrisa Wooda spolu s gitarovým guru Johnom Scofieldom.
Štyria páni však na rozdiel od predchádzajúcich festivalových vystúpení legendárneho saxofonistu Davida Murraya alebo post-bopového konceptu kvarteta vibrafonistu Bobbyho Hutchersona takmer beznádejne zaplnili priestory univerzitného WUK klubu. Pokiaľ majster gitarového groove poctil svojou návštevou slovenské pódiá minimálne dvakrát, trio Medeski, Martin & Wood sme mohli vychutnať napríklad na pražskom koncerte v rámci minulého ročníka festivalu United Islands of Prague. Unikátnosť ich vystúpenia podčiarkovala aj skutočnosť, že na európskych pódiách sme donedávna stretávali túto formáciu len výnimočne. Táto skutočnosť je však zrejme minulosťou, pretože výnimočné kvarteto predstavuje svoj aktuálny spoločný album Out Louder (Indirecto Records 2007, pozri recenziu na: http://www.skjazz.sk/zobraz/1193) počas letných mesiacov na početných európskych pódiách. Rovnakou obmenou prešla muzikantská spolupráca od Scofieldovho radového albumu A Go Go (Verve 1998) s groovujúcim triovým zoskupením „len“ v úlohe doprovodnej kapely po súčasnú plnohodnotnú formáciu pod novým menom
Medeski, Scofield, Martin & Wood. Jednoliatosť, intenzitu a plné nasadenie tohoto pulzujúceho organizmu potvrdil aj viedenský koncert s fantastickým zvukom, ktorý vychvaľovala aj početná komunita slovenských nadšencov priamo pod pódiom.
Základnými formotvornými princípmi zoskupenia sú hravosť a spontánnosť, ktoré na rozľahlých tématických plochách menili pôvodnú uhladenú formu na nespútanú smršť a divoké pódiové vyčíňanie. Medeskiho prístup k Hammond organu alebo zvonivému Rhodes pianu, možno označiť za pôžitkársky a expresiu, ktorú do svojích barbarských vyhrávok vkladá, možno odčítavať z výrazu jeho tváre. Pomyselným hnacím motorom bola šťavnatosť basgitarových a neskutočne surových kontrabasových figúr impulzívneho Chris Wooda. Poslucháčskych vrcholov ponúkli MSMW hneď niekoľko. Napríklad Scofieldovu krištáľovo priezračnú gitaru narúšajúcu nostalgiu beatlesáckej balady Julia, ktorá bola mimochodom jediným zvoľnením takmer dvojhodinového pulzujúceho kolotoča. Druhým zážitkom a veľkolepým finále zároveň bol jambandovo ležérny Hottentot ukážkovo kombinujúci drobiace rytmické (ne)možnosti zoskupenia s pestrofarebnou výrazovou paletou Johnových gitarových efektových krabičiek. Práca s fázovými posunmi a zvukovým slučkami nahrávanými a následne reprodukovanými potvrdila, že novátorské zvukové a rytmické experimenty sú päťdesiatšesťročnému gitaristovi stále bližšie než tradícia. Vybočením z charakteristickej zvukovosti organového zoskupenia bola uvoľnená In Case The World Changes Its Mind, na ploche ktorej Medeski exceloval na miniatúrnej klávesnici fúkacieho harmónia(!). Komunikácia a vzájomná empatia fungovala aj napriek hradbe analógových klávesových nástrojov, ktoré delili jedného z lídrov od zvyšku kapely.
Kvarteto Medeski, Scofield, Martin & Wood viedenským koncertom nielenže potvrdilo jedinečnosť svojho aktuálneho albumu Out Louder, ale rovnako dokázalo, že na súčasnej jazzovej scéne patrí k najpôsobivejším koncertným zážitkom!