Prestížny hudobný viedenský klub Porgy & Bess privítal vrámci Jazz Fest Wien 2015 dvoch mladých hudobníkov Taylor McFerrina – DJ, producent, beatbox, klávesové nástroje a Marcus Gilmorea – bicie nástroje. Obidvaja majú niečo spoločné a to, že sú potomkovia slávnych jazzových hudobníkov. Taylor McFerrin je najstarší syn svetoznámeho speváka Bob McFerrina a Marcus Gilmore je vnuk presláveného bubeníka Roy Haynesa. Obidvaja preto museli hľadať cestu vlastnej expresie a to sa im aj podarilo!

McFerrin sa vydal na cestu elektronickej produkcie, ktorú kombinuje s rôznymi žánrami. Na koncerte väčšinu kompozícií prezentoval z jeho posledného album Early Riser (2014), na ktorom s ním spolupracoval aj Marcus Gilmore. Nezvyčajné zoskupenie už nasvedčovalo, že o tradičnú hudbu nepôjde. Koncert bol exibíciou rôznych žánrov. Fanúšikovia modernej a populárnej elektronickej hudby si prišli na svoje, tá jasne dominovala počas celého koncertu. Skladby sa pohybovali na rozhraní D´n´B, tanečnej hudby, housu, funku, popu a smooth jazzu. Celkovo mal koncert s jazzom veľmi málo spoločné a jeho prvky sa objavovali len ojedinele. Napriek tomu to na kvalite koncertu neubralo a atmosféra bola dobrá. Skladby boli založené na jednoduchosti a repetitívnosti, inšpirované minimalizmom. Repetitívnosť však bola niekedy len zdanlivá, keď sa motív neustále opakoval s malými obmenami a naberal na zvukomaľbe v podaní širokej škály sampleov. Hudba väčšinou striedala dva charaktery a to sviežu tanečnosť a ľahkosť relaxačnej hudby, ktorá stimulovala vnímanie poslucháča.

Relaxačná bola aj hneď otváracia skladba, ktorú sprevádzal sample so šumením vody, štebotom vtákov a inými zvukmi prírody. Doplnená o jemnú a teplú farbu tónu McFerrinovho Fender piana v spojení so sprievodom bicích Gilmorea pôsobila veľmi pokojne. Hneď v ďalšej McFerrin ukázal svoje skvelé umenie beatboxu so spevom za sprievodu rozličných zvukov, ruchov a energického Marcusa. Beatbox v podaní Taylora bol perfektný, až možno poslucháča zamrzelo, že to bola jediná skladba, v ktorej ho predviedol. Zaujímavý bol aj freestyle, ktorý preveril kreatívne myslenie oboch umelcov. Ten bol založený na vyskladanom rytmickom loope, ktorý sa stále dopĺňal o nové motívy. Nakoniec na vytvorený sprievod McFerrin improvizoval na Fender piane a midi keyboarde, do čoho sa pridal Gilmore.

Druhý vstup otvorila skladba so zaujímavým samplom pripomínajúcim pomalé tikanie hodín, ktorý mal vyvolať v poslucháčovi pocit pomaly plynúceho, až stojaceho času. Pekným spestrením druhého vstupu bola hosťujúca neznáma speváčka. Skladby napriek množstvu dopredu vytvorených samplov a podkladov nepôsobili umelo, pretože McFerrin s nimi narábal veľmi živo a častokrát aj improvizoval pri vytváraní loopov. Marcus Gilmore bol skvelým doplnením McFerrinovývh elektronických kompozícií. Počas celého koncertu hral s veľkou energiou nadhľadom a ľahkosťou. Aj keď sa skladby neustále zvukovo obmieňali, postupne začal koncert charakterom upadať do rutiny. Ľudia sa napriek tomu dobre bavili a ku koncu si ich aj niekoľko zatancovalo. Standing ovation a hlasné povzbudzovanie si získali prídavok, v ktorom McFerrin zaspieval. Koncert prekvapil svojou modernosťou a získal si úspech u prevažne mladého publika.