Vo štvrtok a v piatok 21. a 22. mája 2015 sa v priestoroch bratislavského Istropolisu konal v poradí už 10. ročník obľúbeného One Day Jazz festivalu. Organizátori na čele s riaditeľom festivalu Martinom Valihorom sa rozhodli jubilejný ročník rozdeliť výnimočne do dvoch dní, ktoré priniesli hudobníkov svetového i domáceho formátu. Celkovo sa počas dvoch večerov vystriedalo na hlavnom pódiu Veľkej sály Istropolisu 5 formácii. Na vedľajšom pódiu vo foyer, pred v chodmi do sály, čakalo na návštevníkov príjemné prekvapenie v podobe slovenských hudobníkov, ktorí ich vítali pri príchode a spríjemňovali čakanie medzi prestávkami.
Vo štvrtok to bol nový východoslovenský talent, objav Demovnice_FM
s názvom Cha Bud (v preklade chleba). Sexteto mladých hudobníkov v zložení Viktor Balog (bicie), Matej Lazár (klávesy), Peter Šafránek (gitara, vocoder), Adam Richter (basa), Viktor Vaitovič (tenor sax) a Filip Molčányi (alt sax) ponúklo vlastné autorské kompozície, ktoré boli fúziou jazzu, reggae či funky.
S menším meškaním, kvôli nedochvíľnosti návštevníkov, sa krátko po 19. hodine prihovoril Martin Valihora obecenstvu a uviedol prvého zahraničného hosťa. Bol ním
Ron Affif Trio. Americký be-bopový gitarista Ron Affif - synovec a žiak legendárneho gitaristu Rona Anthonyho, ktorý hrával s Frankom Sinatrom, je slovenskému publiku už dobre známy zo spolupráce s našimi umelcami. Ron Affif si na festivalový večer priviedol svojho spoluhráča z newyorského Zinc Baru Essiet Okon Essieta na kontrabase. Bubeníka Jeff „Tain" Wattsa zastupoval sám riaditeľ festivalu Martin Valihora. Silná zostava hudobníkov predviedla set štandardov, plných rozsiahlych improvizácii. Odštartovala ho skladbou Caravan, v ktorej Ron predviedol svoj typický gitarový fór, keď zahral tému s použitím zadržania tónu v tremole. Spočiatku bolo medzi hudobníkmi cítiť miernu strnulosť v ich hudobnom zhováraní sa. Čoskoro však našli spoločnú reč a rozprúdili bohaté rozhovory
v skladbách Uncle Joe, Lover Come Back a poslednej autorskej skladbe Zinc Bar Blues. Veľmi sa mi páčil zvuk a komorná hlasitosť koncertu. Ako sám po vystúpení povedal Martin Valihora, takto nejako to vyzerá každý večer v newyorskom klube Zinc Bar, kde sa stretávajú muzikanti a hrajú niekoľko hodinové sety.
Počas prestávky si mohli návštevníci opäť vypočuť kapelu Cha Bud, ktorá spríjemnila čakanie na hlavnú hviezdu One Day Jazz festivalu - charizmatickú speváčku Achinoam Nini vo svete známu pod umeleckým pseudonymom NOA.
Na stránkach festivalu si vôbec nevymýšľali, keď si túto dámu dovolili nazvať
jazzovým anjelom z Izraela. Od prvých až po posledné tóny som mal pocit, že som v nebi. Hudba z iného sveta, zaplnila sálu Istropolisu a prežiarila celý priestor. Štyria hudobníci na pódiu vytvorili neuveriteľne krásny a plný zvuk. Jej súčasné kvarteto tvoria Gadi Seri na perkusiách, Adam Ben Ezra na kontrabase a dvorný gitarista Gil Dor, s ktorým Noa spolupracuje už 25 rokov. Okrem toho, že Noa úžasne spieva, je aj výbornou hráčkou na perkusie, čo predviedla v nejednej skladbe večera.
Noa postupne predstavila svojich hudobníkov, keď s nimi v duete zahrala niektorú zo skladieb. S perkusionistom Gadim Seri ukázala ako sa hrá na veľkých plechovkách od džúsu v tradičnej jemenskej skladbe Sapari. Podobne zahrala aj s gitaristom Gil Dorom skladbu Eternity and Beauty, ktorú zložila spolu s Pat Methenym, ktorý jej produkoval album Noa. Všetci s úžasom sledovali, keď sa jedinečne talentovaný mladý hudobník Adam Ben Ezra ocitol sám na pódiu
a predviedol svoje umenie perkusívnej hry na kontrabase vo vlastnej skladbe Can't Stop Running.
Achinoam Nini predviedla úžasné vystúpenie, ktoré sa pre mňa osobne stalo zatiaľ najväčším hudobným zážitkom a ešte dlho naň budem spomínať. Po neutíchajúcom potlesku si obecenstvo vynútilo prídavok, ktorý ukončil prvý nezabudnuteľný festivalový večer plný krásnej hudby a príjemnej atmosféry One Day Jazz Festivalu. Ďakujeme.
