Nedeľa, 25 máj, od 15:00

Matthias Schriefls "Shreefpunk plus Strings" (N 1)
Nemecko, Rakúsko. Extrémne mladá a extrémne zaujímavá kapela. Po Tribloveovi ma zaujali asi najviac. Oktet - fakticky menší bigband, avšak husľový, resp. strunový (bola aj jedna akustická gitara), len kapelník Schriefl mal trúbku. Predvádzali úchvatnú recesiu, ako hudobne tak aj vizuálne, od barokového soundu až po big beat (akustická gitara so snímačmi Stratocastera), v minulosti podobné veci páchal Milan Svoboda so svojimi odnožami PBB (Kontraband). Leader Matthias Schriefl je možno nový Mathias Rüegg, zároveň však stivínovský klaun a sympatický mladý muž s prebytkom mladíckej energie a radosti zo života, nesúci v sebe všetky prvky súčasnosti vrátane účesu. Určite ešte o ňom budeme počuť.

Mass for Coltrane (N 2)
Estónsko. Sedem vokalistov, európsky chrámový zvuk, indicky duchovný základ (použili nasamplovaný sitár, bubeník tiež čosi indické zabúchal) spirituálna vokálna hudba spojená so vstupmi jazzového tria, niektoré jeho vstupy však boli indicky ladené.

Alexander Balanescu solo (N 3)
Rumun, svetobežník. Špičkový huslista a skladateľ. Ozajstná hviezda festivalu. Svojho času viedol Michael Nyman Ensemble a zároveň bol členom orchestra Gavina Briarsa. Prekvapujúco hral len čistého Bacha, husľové sonáty, hral ich prekrásne. Do jeho hry, nesúcej sa v úplnom tichu stodoly, doliehal z vonku hluk davu ako hukot rieky – fascinujúci súzvuk. A o nohy sa mi opieral veľký priateľský vlčiak, zatiaľ čo Balanescove husle, bez mikrofónu či snímača, napĺňali veľkou intenzitou celú stodolu.

Tak - a to je všetko. V nedeľu ešte vystúpili Denis Colin Trio feat. Gwen Meathews a Eleven Concert Band plays Mingus, ale tých sme nevideli, začínali príliš neskoro a nás čakala dlhá cesta do Bratislavy, tak sme radšej neriskovali a šli.
Dovidenia o rok v Diersbachu na statku Paula Zaunera.