Slovenskému rozhlasu, resp. Hudobnému centru, sa opäť podarilo ponúknuť jazzuchtivým poslucháčom príjemnú hudobnú lahôdku.V rámci projektu Criss Cross, ktorý prepája štyri európske jazzové scény, pripravili štyria mladí jazzoví hudobníci koncertný program. Belgický gitarista Ruben Machtelinckx, odchovanec Royal Conservatory v Antverpách, francúzsky kontrabasista Charly Vilmart, absolvent Haute École de Musique v Lausanne, slovenský saxofonista Nikolaj Nikitin, absolvent Konzervatória v Bratislave a luxemburgský hráč na bicie nástroje Jeff Herr, absolvent katedry jazzu na konzervatóriu v Maastrichte, sa takto predstavia ešte v Ormes vo Francúzsku, Abbaye de Neumunster v Luxemburgu, Košiciach na Slovensku a v belgickom Gente.

Prvým miestom bola však Bratislava v stredu 24. septembra. Komorné štúdio Slovenského rozhlasu bolo zaplnené tak akurát, scéne dominoval Fender Twinreverb a stredne veľká efektová strojovnička, bez ktorej sa dnes zaobíde len málo gitaristov, robustne pôsobiaca basová aparatúra, tradičná bicia súprava a mikrofón pre saxofonistu. Koncert pomerne striedmo uvádzal Nikolaj Nikitin, zazneli skladby všetkých členov kapely. Napriek rôznemu kompozičnému rukopisu autorov sa podarilo všetkým skladbám dať jednotnú zvukovo - estetickú podobu, na čom mal značný podiel práve gitarista Machtelinckx. Zvuk jeho gitary značky Gretsch, spracovaný strojovničkou do melancholicky kovovej podoby a jeho skutočne tvorivá práca s looperom obzvláštnili aj tradičnejšie hudobné polohy. Ale aby som ostatným nekrivdil, kontrabasista Vilmart sa zaskvel kvalitným tónom a nekompromisne určoval ťah rytmiky, mal vynikajúceho spoluhráča, lebo Jeff Herr na bicej súprave doslovne zvukovo čaroval, veľmi pôsobivo používal rôzne perkusívne efekty a samozrejme výborný výkon podal Nikolaj Nikitin, mladý slovenský Sonny Rollins (dúfam, že sa neurazí, nepoznám jeho hudobné preferencie, ale tak mi ho nejak pripomínal svojou imprivizačnou priamočiarosťou a snáď aj sýtym zvukom svojho tenor saxofónu).

Spolu vytvorili pôsobivý hudobný obraz, (aj vďaka výbornému zvuku v štúdiu), ktorý by si zaslúžil aj lisovanú podobu. Necelá jeden a polhodinka naplnená sugestívnou podobou súčasného jazzu prešla ako voda a zostáva nám len sa tešiť na podobné hudobné zážitky.