Dalo by sa povedať, že dnes nás už v jazze môže prekvapiť máločo. Veď sme už počuli všetko, nie? Miles, Jaco, Pat, Esbjörn a tí ďalší nám ukázali, aké môže mať táto hudba podoby. Našťastie možnosti, ktoré ponúka individualita a osobnosť hudobníkov, ešte stále nie sú vyčerpané. Dokázal to aj Oran Etkin so svojím najnovším albumom Gathering Light.
Etkin je scestovaný umelec a inšpiráciu pre nové skladby načerpal počas turné po Ázii, Európe a Izreali. Aj názov Gathering Light si umelec vybral podľa izraelskej legendy o zrode sveta, ktorú počul v Jeruzaleme – ako sa svetlo z očí prvého človeka rozptýlilo po celom svete. Príbeh má byť výzvou k spojeniu národov v záujme dobra a pomoci svetu („zhromaždiť rozptýlené svetlo“) a takto môžeme chápať aj posolstvo albumu, kde sa spojili prvky z viacerých končín sveta na pomoc kvalitnej hudbe. Fúziu hudobných tradícií použil Etkin už na svojom debutovom albume Kelenia (2009), kde spojil židovskú hudbu a hudbu Mali. Vďaka rôznorodému materiálu znie Gathering Light neobyčajne farebne. Túto farebnosť bolo možné získať aj vďaka nástrojovému obsadeniu, ktoré skladby ponúkajú – saxofón, klarinet, basklarinet (Oran Etkin), kontrabas (Ben Allison), bicie (Nasheet Waits), trombón (Curtis Fowlkes) a gitara (Lionel Loueke). Poslední dvaja menovaní hudobníci tu doplnili zostavu Etkinovho tria, čo len pomohlo dotvoriť charakter albumu. Treba konštatovať, že toto nie je priamočiary jazz s „cukríkovým“ zvukom, ale hravá a skôr náročnejšia interpretácia materiálu, ktorý chce ísť po svojich vlastných, neopočúvaných cestách.
Skladieb na albume je dokopy 12, z toho 7 je autorských, vrátane „tanečnej trilógie“ Taxi Dance, All I Really Want To Do is Dance! a Tony's Dance. Už v Taxi Dance je počuť zmienená hravosť a invenčnosť v interpretácii, spôsob, akým spolu nástroje komunikujú, je až unikátny. Kapela je vo všetkých skladbách zohratá naozaj „natesno“ a všetci hráči sú technicky na úrovni. Inšpirácie v „požičanej“ hudbe ponúkne japonská uspávanka Takeda, spracovaná v bluesovom štýle (Homesick Blues) či Shirim Ad Kan izraelského skladateľa Nachuma Heimana. Album otvára indonézska pieseň Gambang Suling a uzatvára ho téma z When It's Sleepy Time Down South Louisa Armstronga. Nesklamali ani Gratitude (ponúkla západoafrický groove a Louekeho spev) či spracovanie židovskej pouličnej piesene Der Gasn Nign. Ide o moderný, kozmopolitný jazz nasiakntý hudbou rôznych kultúr v majstrovskom spracovaní, ktorý naozaj spája „svetlo world-music“ do jedného zmysluplného a pútavého celku. Vskutku výnimočný album, ktorý by si žiadny priaznivec dobrého jazzu určite nemal nechať ujsť.
