To, že Dee Dee Bridgewater je v rámci svetovej scény prvoligovou speváčkou som samozrejme tušil, no jej majstrovstvo som poznal skôr v kontexte tribute projektu We All Love Ella (Verve 2007) či Some of My Best Friends are... Singers (Telarc 1998) tria Raya Browna. Afroamerická diva dlhé roky upriamuje pozornosť na odkaz Billie Holiday – keď v 80. rokoch zosobňovala Lady Day na parížskych muzikálových pódiách, dôkladne sa zaoberala nielen spôsobom jej vokálnej dikcie, ale tiež mimikou či spôsobom chôdze. A keď vydala v roku 2010 svoj posledný album Eleanora Fagan (1915–1959): To Billie with Love From Dee Dee Bridgewater (DDB Records 2010), bola bezkonkurenčným adeptom na Grammy Award za najlepší jazzový vokálny projekt.

Dee Dee Bridgewater sa v rámci aktuálneho turné Billie, Abbey & Me zastavila na dva večery aj vo viedenskom klube Porgy & Bess a výnimočnosť podujatia naznačoval do posledného miestečka preplnený priestor (vstupné bolo pritom dvaapolnásobne vyššie, ako pri bežných produkciách v tomto klube). Vidieť a počuť speváčku tejto úrovne v komornom prostredí býva skôr sviatkom, keďže „dámy v najlepších rokoch“ (okrem Dee Dee napríklad trojica mladších „Dianne/Diane“ – Reeves, Schuur či Krall) sa v Európe objavujú zväčša na veľkých festivalových pódiách. Z členov kapely som poznal jej dlhoročného spolupracovníka a aranžéra, afrokubánskeho klaviristu Edsela Gomeza. Výbornú rytmiku tvorili kontrabasista Michael Bowie a bubeník Jerome Jennings, objavom bol mladý trubkár s afroamericko-čínskymi koreňmi Theo Croker. Len dvadsaťosemročný frajer upútaval nielen svojimi dredmi a slnečnými okuliarmi, ale aj bezprostrednou ľahkosťou trúbkových riffov, ktorými podfarboval Bridgewaterovej vokalízy, napríklad v skvostnej úvodnej Afro Blue. Dvaapolhodinový koncert pokračoval nádherným Holidayovej blues Fine and Mellow, pri ktorom variabilita a bohatstvo hlasových registrov jasne odčlenených pri všetkých intenzitách vyrážali dych. Pomyselnou čerešničkou bolo zvukovo verné imitovanie tenorového trombónu (glisandové zdobenie a zastretosť hlasového registra speváčky s altovým rozsahom prekvapila nielen mňa), na ktoré nadviazal Croker sólom v pozoruhodne hlbokom trúbkovom registri. Dee Dee neustále citlivo reagovala na podnety a prijímala hodené rukavice svojich spoluhráčov. Okrem Lady Day došlo podľa názvu programu aj na poctu Abbey Lincoln v podobe dvojice jej piesní Music is The Magic, You Haven´t Done a otextovanej verzie Blue Monk.

Z posledného albumu zaznela ešte „gershwinovka“ Foggy Day, novinkou, ktorá by sa mala objaviť na novom projekte, bola pieseň Save Your Love For Me od Bridgewaterovej obľúbenkyne Nancy Wilson. (Na otázku, či Nancy niekedy vystupovala vo Viedni, dostala žiaľ Dee Dee negatívnu odpoveď). Save Your Love For Me bola štýlovým prelomom a nasledujúci blok mohol niesť výstižnejší názov Motown & Me, keďže speváčka sa osobitým spôsobom chopila piesní z produkcie slávneho detroitského vydavateľstva. Máloktorý jazzman dnes nepriznáva vplyv funkových riffov, ktoré na prelome 60. a 70. rokov pozmenili smerovanie americkej hudby a totálna premena Bridgewaterovej kapely v I Can´t Help It Stewieho Wondera (často ju interpretoval Michael Jackson) bola skutočnou premenou – nielen zámenou kontrabasu za basgitaru, ale celkovou funkovou vzdušnosťou.

Živelnosť, pozitívna energia a esprit sálali zo speváčky počas celého vystúpenia – šesťdesiatka (Dee Dee bude mať o chvíľu 64 rokov) vraj ešte nie je žiaden vek, no rád by som sa v rovnakej fáze života tešil a tancoval na pódiu ako lady Bridgewater!