Juraj Griglák © Patrick Španko

  25.06.2018

Jedna z najvýznamnejších jazzových osobností na Slovensku, špičkový kontrabasista a basgitarista – Juraj Griglák. Jeho hudobná tvorba je známa svojou energiou v štýle dravého fusion. Počas svojej kariéry sa dokázal presadiť, nielen v jazze, ale i vo vážnej hudbe, aj za hranicami Slovenska a spolupracuje s európskymi a americkými osobnosťami. Na slovenskej scéne hral hádam s každým, kto niečo v jazze znamená. Aktuálne oslavuje 55 rokov!

Juraj Griglák © Patrick Španko

Juraj Griglák © Patrick Španko

Narodil sa 27. júna 1963 v Bratislave. Juraj Griglák pochádza z hudobníckej rodiny. Jeho otec bol členom Symfonického orchestra Československého rozhlasu v Bratislave a mama bola speváčka v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve. Juraj získal hudobné vzdelanie na Konzervatóriu v Bratislave v rokoch 1980 až 1986, kde študoval hru na kontrabase a následne pokračoval v štúdiu do roku 1991 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už počas štúdií bol schopný sa etablovať vo významných slovenských jazzových zoskupeniach ako Tamis a Tagore, Big Band Bratislavského Konzervatória, Jazz Q Martina Kratochvíla, Esprit, a orchester VV Systém Vlada Valoviča. Popri štúdiu na VŠMU získal angažmán v Tanečnom orchestri Československého rozhlasu a Tanečnom orchestri Československej televízie. Juraj Griglák je všestranným umelcom a okrem jazzu sa prezentuje aj v zoskupeniach vážnej hudby. V roku 1988 absolvoval európske turné s Mládežníckym orchestrom Gustava Mahlera a od roku 1991 je stálym členom Slovenskej filharmónie, kde pôsobí až do súčasnosti. Zaujímavosťou je, že aj po dlhých rokoch pôsobenia vo filharmónii a aktívnej interpretácie klasickej hudby sa tento aspekt žiadnym spôsobom neodzrkadlil na jeho tvorbe.

„Ja mám na to asi taký prepínač v hlave. Žijem v dvoch svetoch a nemiešam to dokopy. Basgitara je u mňa nástroj pre fusion a kontrabas to je ako keby pre mňa úplne iný nástroj, ktorý s basgitarou nemá nič spoločné a hrám na ňom len klasiku.

Juraj Griglák a Stanley Clarke © Patrick Španko

Juraj Griglák © Patrick Španko

Sólovo sa výraznejšie začal presádzať až v novom miléniu. Jeho prvý veľký úspech sólovej kariéry bol debutový album Bass Friends (2000), na ktorom hrá s newyorským basgitaristom Ronom Affifom. Album mu priniesol úspech v zahraničí a spomínali ho etablované magazíny a časopisy, pričom americký časopis Bassies vydal jeho skladbu Codfish na svojom sampleri, na ktorom boli aj skladby svetových basgitaristov ako Marcus Miller, Matthew Garrison a Ray Brown. Tvorbu Juraja Grigláka ovplyvnili najmä osobnosti fusion ako Marcus Miller, Jaco Pastorius, Stanley Clarke či neskorší Miles Davis, John Scofield a jeho projekt A Go (1997).

V procese tvorby sa Juraj Griglák opiera väčšinou o tempo: „Moja najväčšia inšpirácia je tempo. Vždycky si zvolím nejaké tempo skladby, ktoré chcem mať na albume a to ma najviac inšpiruje v tvorbe, že čo so skladbou ďalej. Proces mojej tvorby je veľmi jednoduchý v hlave mám už nejakú zvukovú predstavu a snažím sa ju nejako fyzicky zhmotniť na basgitare. Prvotný základ mojich kompozícií je groove a až potom zvyknem dorábať melódie a všetko ostatné. Tá tvorba je veľmi spontánna.“ Kompozične sa znovu prezentoval až o 14 rokov neskôr na CD Time To Fly (2014), ktoré vydal v spolupráci s americkými jazzmanmi – bubeníkom Poogie Bellom a trúbkárom Patches Stewartom. Tento album získal v roku 2015 slovenské ocenenie Esprit za Najlepší jazzový album roku. Po vydaní albumu odišiel na európske turné s prestížnou medzinárodnou zostavou Chris Hemingway – saxofón, Bobby Sparks – klávesy a Poogie Bell – bicie nástroje, z ktorého neskôr vyšiel živý záznam - Juraj Griglák & Company: Live (2017).

Juraj Griglák © Patrick Španko

Juraj Griglák © Patrick Španko

Tvorba Juraja Grigláka je postavená na americkom fusion music 80. a 90. rokov, ktoré sú základom jeho tvorby dodnes. V jeho kompozíciách, technike a sounde môžeme počuť vplyv a inšpirácie od špičkových amerických fusion basgitaristov, no napriek silnej inšpirácii zahraničnými vzormi preukazuje isté štýlové špecifiká, vďaka ktorým má originálny charakter. Ide predovšetkým o implementovanie regionálnych tradícií do kontextu jazz fusion (ľudové nástroje, podhaľanské stupnice), čo vytvára unikátny príspevok do tohto štýlu aj vo svetovom kontexte.