Osobne som sa spoznal s Andrésom počas rozhovoru pri príležitosti koncertu na festivale PET Jazz 2015. Skromný a rozhľadený hudobník, gitarista a pedagóg, ktorý patrí k najvýznamnejším jazzmanom na Islande. Pokora je väčšinou výsadou veľkých a talentovaných ľudí. Presne taký je Andrés a aj jeho hudba - pokorný a veľký srdcom. Jeho hudba nesie v sebe úprimnosť, osobnú výpoveď, pričom kombinuje straight-ahead mainstream s moderným prístupom. Andrés sa začal venovať hudbe už od 12-tich rokov. Zo začiatku sa zaujímal skôr o rockových umelcov ako Led Zeppelin, The Doors, Jimi Hendrix a Bon Jovi. K jazzu ho priviedol predovšetkým Pat Metheny a John Coltrane. Po dokončení štúdia s poprednými islandskými jazzovými učiteľmi na FIH Music School sa rozhodol ísť na The Royal Conservatory v Haagu. Tam sa stretol so slovenskými umelcami Mirom Herákom a Michalom Vaňoučekom, s ktorými pred rokom rozbehol spoluprácu. Po úspešnom albume Nordic Quartet sa vracia s albumom Ypsilon, ktorý prináša úplne nové štvorčlenné obsadenie. Album ponúka deväť autorských kompozícii. Andrés ostal v kompozičných vodách, v ktorých je doma. Mäkký tón, jemný výraz, kombinácia post-bopu s modernou a predovšetkým výrazná priamočiara melodickosť. Ten kto pozná Andrésovú tvorbu vie, že ide o ten istý prístup, ale nový materiál a obal. Miernou zmenou je azda častejšie používanie skreslenia a trošku dravejší sound, no stále sa pridŕža Andrésovej veľmi uhladenej estetiky tónu. Skladby sú aj dramaturgicky dobre vyvážené a striedajú sa v správnom pomere. Ypsilon je veľmi príjemný album na počúvanie, ktoré si drží vysoký štandard, na ktorý sme u Andrésa zvyknutí.
