Značka ECM býva väčšinou zárukou dobrej kvality a pod svoju záštitu nezoberú len tak hocikoho. Spoločnosť je predovšetkým známa svojím takzvaným ECM Soundom, ktorý je trošku šedý, temný a zastretý. Tohto konceptu sa drží aj najnovší album Dominique Pifarélyho s názvom Tracé provisoire. Francúzsky huslista je známy svojou angažovanosťou v avantgardnom jazze. Virtuózny huslista skombinoval svoju neuveriteľnú techniku a nadanie spolu s jedinečným myslením a výsledkom je, že sa mu podarilo posunúť hranice a modernizovať prístup k husliam v jazze. Jeho štýl je kombináciou klasickej virtuozity, jazzového cítenia a modernej európskej sonoristiky. Vďaka tomu nadobudol jedinečný sound a vytvára niečo neopakovateľné. Album obsahuje 5 kompozícii, pričom niektoré sú dvojčasťové, ale nejdú hneď za sebou. Koncept akým boli rozmiestnené je zaujímavý, pretože to vytvára pocit väčšej formy, ktorá je tvorená skladbami. Po tomto albume niet pochýb prečo patrí Pifarély k popredným protagonistom avantgardy. Spôsob akým dokáže kombinovať, spájať sonoristické plochy a atonálne, free-jazzové pasáže spolu s melodickými groovmi je pozoruhodný. Do toho vstupuje vzájomná komunikácia spoluhráčov, ktorá vytvára famózny výsledný zvukový efekt. Album má miestami mierne naratívny, lyricko-melancholický až temný charakter. Celé je to akoby hra kontrastov, farieb a zvukových plôch, ktoré sú unikátnym spôsobom naskladané vedľa seba. Kiežby každý avantgardný jazz bol takto kvalitne spracovaný!
