Gitarista Marek Napiórkowski je už dlhšiu dobu na výslní poľskej jazzovej scény.
Každým rokom si utvrdzuje svoju pozíciu všestranného umelca s unikátnym vlastným hudobným výrazom. Len ťažko mu dať konkrétnu nálepku, nakoľko naprieč svojou hudobnou cestou prenáša poslucháčov do odlišných svetov prepojených jeho originalitou. O jeho kvalitách svedčia aj rôzne rebríčky, ktoré ho stavajú na prvé miesta od začiatku jeho kariéry. Od roku 2012 ho etablovaný magazín Jazz Forum konštante každý rok zvolil za gitaristu roka. Svoju originalitu nám prináša opäť na albume Celuloid, kde sa rozhodol pre veľmi komorné obsadenie. Len dve gitary a nič viac. Výsledok však je dych berúci a rozhodne stoji za to si to vypočuť! To koľko energie, farieb a živelnosti dokáže Marek Napiórkowski so svojim kolegom Artur Lesickim z gitary vytiahnuť, je viac než pozoruhodné. Čisto akustický ráz albumu mi veľmi imponoval. Aranžmány sú tak nádherne spracované, že počas celých 9 autorských kompozícii vám tam nič nechýba. Práveže naopak, čokoľvek navyše by už absolútne zničilo charakter albumu, ktorý je veľmi osobný a lyrický. Štýlovo album len naozaj ťažko zaradiť - objavujú sa tu inšpirácie z klasiky, etnickej hudby, jazzu. Je zbytočné vôbec chcieť to niekam zaradiť - jednoducho je to skvelá muzika, ktorá vás svojim spracovaním a lyrickým kontextom úplne pohltí. Tento album je radosť počúvať a je to dobrodružstvo až do konca!