Thomasz Mucha – husle, Maciej Adamczak – kontrabas a Arek Skolik – bicie nástroje.

Trio okolo poľského huslistu bolo čiernym koňom sobotného večera. Začalo sa ostinátnym rytmom, vybrnkávaným pizzicato na husliach. Pridal sa kontrabas a hneď na začiatku vznikla skvelá atmosféra, ktorá trvala prakticky až do konca koncertu.

Kapela vedela zaujať, čo mohlo byť spôsobené u nás ešte neopozeraným nástrojom v jazze – husľami. Navyše Mucha aj čisto intonuje (toto nie je samozrejmosť). Už v druhej skladbe sa zmenil štýl a bolo cítiť inšpiráciu severským jazzom. Atmosféra sa zmenila na melancholickú, so skvele fungujúcou dynamikou. Zoskupenie očividne čerpá z viacerých zdrojov, či už to je severská jazzová škola alebo náznaky vplyvu orientálnych krajín.

Koncert plynul prirodzene a hudba sa počúvala príjemne. Harmónie sú akceptovateľné aj pre neskúsených poslucháčov, nestávalo sa často, že by zasahovali do komplikovanejších vôd alebo experimentov. Rytmicky sa objavili aj náročné pasáže, ktoré boli zvládnuté bez komplikácií. Hráči by sa nestratili ani vo väčšom klube európskeho formátu. Škoda, že v závere koncert skĺzol do stereotypu, osobne by som očakával nejakú zmenu. Koľaje boli vychodené hlboko, ale divákom to nevadilo. Vypýtali si prídavok a spokojnosť bola vidieť na oboch stranách.