Nemecký rodák, gitarista Arne Jansen patrí k dobre etablovaným európskym jazzmanom. Jazzové remeslo sa naučil na Berlin University of Music, kde študoval v rokoch 1996 až 2001 pod vedením takých ako: David Friedman, Sigi Busch, Peter Weniger a Jean-François Prins. Neskôr si rozvíjal schopnosti u najväčších velikánov jazzovej gitary ako Pat Metheny, Mick Goodrick, John Abercrombie, Kurt Rosenwinkel a Philip Catherine. Počas kariéry získal aj skúsenosti vo väčších telesách a to najmä v Nemeckom národnom mládežníckom orchestri. Pre jeho kariéru bola však komorná zostava v triu, ktoré funguje už viac ako dekádu a vyhral s ním množstvo ocenení. CD Nine Firmaments je piaty album v poradí a taktiež priniesol úspech v podobe ocenenia Echo. Vďaka úžasnej virtuozite demonštrovanej na albume získal ocenenie za najlepšieho gitaristu. Okrem gitarového umenia album dokumentuje aj Jansenov kompozičný um v podobe desiatich autorských skladieb. Kompozície prevládajú melodickosťou a zdržanlivosťou v témach, ktoré nie sú zbytočne prekombinované. Jansen dokázal veľmi efektne spojiť jazz s rockom, pričom v trejto modernej fúzii je stále ťažisko na jazzovom frázovaní. Rockový sound sa veľmi elegantne strieda so striedmejším a jemnejším výrazom akustického jazzu. Charakter skladieb prináša veľmi pozitívnu energiu, ktorú umocňuje Jansenove živé hranie v improvizáciách ako v skladbách Here We Go a Ahead Of Us. Jansen demonštruje, že po technickej stránke, melodickej a rytmickej má nástroj plne pod kontrolou. Jeho frázy predovšetkým vychádzajú z lineárneho melodického myslenia s dôrazom na zvukomaľbu.Zaujímavým kontrastom sú skladby It`sAlways Night, Between Two Moons a He Who Counts The Stars, ktoré prinášajú úplne odlišný výraz a atmosféru v podobe minimalistických, ambientných plôch s priestranným soundom. Celkovo má album veľmi moderný ráz, ale pritom však zachováva dôležité piliere tradície. Nine Firmaments je veľkolepým a dozretým dielom rozhľadeného muzikanta, ktoré stojí za to si vypočuť.
