Na bratislavskej, slovenskej a rakúskej jazzovej scéne sa už istý čas pohybuje skupina JezzSprit. Vznikla pôvodne ako duo talentovaných inštrumentalistov - gitaristu Mira Zahradníka a klavíristu Pavla Morochoviča. Formát dua sa im časom stal pritesný a tak do ďalšej spolupráce prizvali legendu slovenského jazzového kontrabasu Juraja Kalásza a mladého talentovaného rakúskeho hráča na bicie nástroje Rafaela Gillera. V tomto obsadení sa predstavili aj na prakticky vypredanom koncerte v známom bratislavskom klube Hlava 22.

Začiatok patril krásnej kompozícii amerického gitaristu Johna Abercrombieho s názvom Arcade, nasledovala skladba Pavla Morochoviča Euphoria, potom známe Afro Blue Monga Santamariu v príjemnej latinsko americkej atmosfére, Waltz for Nikol venoval gitarista Miro Zahradník všetkým manželkám jazzových hudobníkov (dobre vie, prečo), Norwegian Wood (výborná úprava od Beatles) a prvú polovicu koncertu zakončila Morochovičova kompozícia Renaissance. Aby sa počas prestávky poslucháčstvo nenudilo, nastúpili ženské zbrane. Speváčka so zlatom v hrdle, Hanka Gregušová, zaspievala s JezzSpritom známu bossu Autumn Leaves, nasledoval groovový hit Sunny a aby toho ešte nebolo dosť, s krátkym programom klasickej gitary sa prihlásila talentovaná Janka Geschwandtnerová. Bohužiaľ atmosféra jazzového klubu klasickej gitare nepraje. Napriek ozvučeniu ruch hlučného prostredia neumožnil gitaristke dostatočnú koncentráciu a tak po sľubnom začiatku sa rozhodla recitál odprezentovať v budúcnosti radšej v pokojnejšom ovzduší, na pódiu určenom len pre klasickú hudbu.

Druhá polovica koncertu začala invenčnou úpravou témy E. Suchoňa Páslo dievča pávy, nasledovalo NoTime Blues Mira Zahradníka s netypickým stredom, balada Home Pavla Morochoviča, Zahradníkova Dancing Eyes a nakoniec Lightness of Beying a Renaissance ll od Pavla Morochoviča. Musím pochváliť dobrý, vyvážený sound kapely, ktorý pre mierne frisellovskú gitaru, plnú funkčne využívaných zvukových efektov Mira Zahradníka a virtuózne klávesy Pavla Morochoviča je priam nutnosťou, výborné sóla s chuťou hrajúceho Juraja Kalásza, doslova oddychujúceho si od jazzového mainstreamu a samozrejme dynamické bicie Rafaela Gillera. Ten je v kapele skutočne veľkou rytmickou oporou.

JezzSprit má svoju osobitú tvár, príťažlivú pre vnímavé jazzové publikum a určite prišiel čas zaznamenať jej hudobný vzhľad na malom zvukovom nosiči zvanom CD. Snáď tomu popraje aj osvietená jazzová politika Hudobného fondu. Už sa na tento album teším.